Menej za hotové, viac na úver

Čím je obyvateľstvo chudobnejšie, tým viac sa zadlžuje

Tovar približne za 12,5 mld. Sk by mali nakúpiť občania Slovenskej republiky prostredníctvom predaja na splátky cez desať spoločností združených v Asociácii organizácií splátkového predaja SR (AOSP). Odhaduje to predseda predstavenstva AOSP Ing. Stanislav Hroš na základe výsledkov za prvých deväť mesiacov roka, keď členovia asociácie prefinancovali tovar a poskytli finančné pôžičky na nákup tovaru v objeme 8,443 mld. Sk. O tom, že nákup na dlh si získava čoraz väčšiu obľubu, svedčí aj to, že oproti vlaňajšku sa ráta s približne desaťnásobným zvýšením. Pritom je podľa znalcov pre Slovensko aj naďalej príznačné pretrvávanie tradície, ktorá prikazovala nezadlžovať sa a najprv si našetriť. Táto premisa sa transformuje do iného pravidla: Ak už sa zadlžiť, tak nie nadlho a mať splácanie čo najskôr z krku. Aj keď spoločnosti splátkového predaja ponúkajú možnosť splácania až 40 mesiacov, priemerný čas splácania je podľa S. Hroša okolo 12 až 14 mesiacov pri priemernej výške nákupu 14- až 15-tisíc Sk. Na druhej strane, ako avizujú pobočky zahraničných spoločností, viac ako v iných krajinách sa slovenskému spotrebiteľovi stáva, že neodhadne svoju schopnosť splácať a uzavrie viac spotrebiteľských zmlúv, než je preňho únosné.

Tohtoročné vianočné obdobie je zvlášť bohaté a lákavé na ponuky - dáva možnosť obdarovať svojich blízkych za peniaze, ktoré ešte neboli zarobené. Tradične sa na splátky najviac predáva spotrebná elektronika, biela technika a nábytok. V týchto segmentoch sa síce neočakáva zvýšenie cien, ale ľuďom sa budú ťažšie splácať úvery, keď sa zvýšia ceny energií, potravín a dopravy. Napriek tomu si Pavol Baláž, generálny riaditeľ sekcie národných účtov a cien Štatistického úradu SR, nemyslí, že súčasné zvýšenie splátkových predajov, ktoré možno považovať za akúsi „predbehnutú“ či „predčasnú“ spotrebu, by sa malo v nasledujúcom období kompenzovať znížením spotreby. Pritom súčasnú situáciu v spotrebe domácností meranej v porovnateľných cenách charakterizoval ako stagnujúcu a zdôraznil, že neklesá. Signály z ekonomickej oblasti, najmä vznik väčšieho množstva nových firiem než zaniká, sú podľa neho dostačujúce na to, aby sme sa neobávali poklesu spotreby, pričom však uviedol, že spotreba nie je jediným meradlom životnej úrovne. Stanislav Hroš sa na základe informácií, ktoré má k dispozícii, domnieva, že k poklesu spotreby predsa len dôjde, ale trend nákupov na dlh bude pokračovať: „Čím je obyvateľstvo chudobnejšie, tým viac sa zadlžuje,“ tvrdí. Logické je, že mladí ľudia si budú chcieť nakúpiť vybavenie do svojich domácností čo najskôr a nebudú mať záujem čakať, kým sa im podarí našetriť, ak sa im ponúka iná možnosť. Trendu života na úver pomáhajú aj inflačné tendencie a nízke úrokové sadzby bánk z uložených peňazí. Podľa S. Hroša možno predpokladať, že sa v ďalšom období znížia objemy nákupov v hotovosti a presunú sa do nákupov za splátky, takže tie sa udržia minimálne na súčasnej úrovni, skôr by však mali rásť.

Okrem spoločností, ktoré sú združené v AOSP, je možné nakupovať na dlh aj formou spotrebiteľského úveru, ktorý poskytujú banky. Stanislav Hroš podotýka, že nemajú rovnakú klientelu, preto sa môže obom typom na trhu dariť. Predaj na splátky sprostredkovaný splátkovými spoločnosťami vyhľadávajú skôr menej solventní obyvatelia, ktorí nemajú a nechcú mať založené účty v bankách. „S konkurenciou bankového sektora všetky spoločnosti počítajú, no nemajú obavy z toho, že by výrazne ovplyvnili ich klientelu práve vzhľadom na systém poskytovania ponúkaných služieb,“ povedal pre Hd. „Napokon dôkazom toho, že súbežne s bankovými produktmi môžu pôsobiť aj typy spoločností združené v asociácii je to, že v štátoch Európskej únie tieto spoločnosti úspešne pôsobia. Rozhodnutie o tom, v ktorej spoločnosti sa zadlžiť, môže výrazne ovplyvniť údaj o „ročnej percentuálnej miere nákladov“, ku ktorej splátkové spoločnosti zaväzuje zákon o spotrebiteľských úveroch. „Tento údaj je očistená celková výška úveru,“ hovorí S. Hroš. „Vyjadruje skutočnú hodnotu navýšenia. V našich spoločnostiach sa ročná percentuálna miera nákladov pohybuje od 0 do 19 %, pričom závisí od výšky akontácie, lehoty splácania, ale aj od vernostných zliav. Náš zákazník jednoznačne vie, koľko za poskytnuté prostriedky zaplatí, ale banka inkasuje navyše najrôznejšie bankové poplatky, a tie sú skrytou formou predražovania deklarovanej výšky úroku.“

Zuzana Krútka

Porovnanie stavu úspor

v slovenských domácnostiach (v %)

10/1999 9/2003

výrazne narástli 1 1

trochu narástli 8 15

ostali nezmenené 24 25

trochu sa znížili 19 21

výrazne sa znížili 25 16

nemáme úspory 20 19

neviem 3 3

Zdroj: TASR