Nestačia, tak sa mení zákon

Rozhodujú o vážnych veciach bez právnického vzdelania

Predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti na vklad do katastra nehnuteľností z doterajších 30 na 60 dní prináša novela katastrálneho zákona, ktorú schválila vláda SR. Novela, ktorá má nadobudnúť účinnosť v marci 2004, tiež umožní, že do katastra bude možné zapisovať aj rozostavané byty či nebytové priestory, čo je naviazané na spoločenský záujem o ich širšie využívanie pri zakladaní hypotekárnych záložných práv.

Predĺžením lehoty na vybavenie žiadostí je pritom istým protichodným krokom oproti zavedeniu expresných príplatkov za skoršie vybavenie vkladu už do 15 dní. Parlament takéto príplatky schválil, a to vo výške 3000 Sk. Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK), ktorý predmetnú novelu vypracoval, ráta s tým, že predĺženú lehotu budú využívať iba tie katastrálne úrady, ktoré pre väčší objem úloh doteraz nestíhali dodržiavať 30-dňovú zákonnú lehotu. Nie je dôvod, aby tie správy katastra, ktoré rozhodovali v konaní o vklade do 30 dní, túto lehotu umelo predlžovali, ubezpečuje v materiáloch k najnovšej úprave katastrálneho zákona ÚGKK. V súčasnosti nestačia vybavovať agendu v stanovených termínoch najmä v tých okresoch SR, kde je najväčší pohyb nehnuteľností. Pritom treba mať na zreteli, že v konaní o vklade ide často o zložité až mimoriadne

zložité prípady,

keď je potrebné vykonať úkony, majúce prvky justičného charakteru. Pritom napríklad súdy nemajú v Občianskom súdnom poriadku stanovenú lehotu, v ktorej majú vec rozhodnúť. Navyše, súdy nie vždy rozhodujú v prípadoch, v ktorých je predmetom konania vec, majúca hodnotu aj mnoho miliónov, ako je tomu na správach katastra. Na rozdiel od zamestnancov katastrálnych úradov, ktorí o vklade rozhodujú, všetci sudcovia majú právnické vzdelanie. Na katastroch môžu podľa zákona rozhodovať aj zamestnanci bez takejto kvalifikácie. Pritom ale nemajú menšiu zodpovednosť ako sudcovia. V prípade spôsobenia škody nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát a v regresnom konaní v konečnom dôsledku zamestnanec katastrálneho úradu.

Podľa informácií z vlády, ku koncu apríla tohto roka zákonnú 30-dňovú lehotu na vklad do katastra dokázali dodržiavať všetky slovenské okresy okrem jedenástich v solventnejšej západnej časti krajiny, kde trh s nehnuteľnosťami pred očakávaným vstupom do Európskej únie akceleruje v najväčšom rozsahu. Medzi zaostávajúce okresy patrí Bratislava I až IV, Trenčín, Trnava, Skalica, Senec, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske a Púchov. Ich prácu však ovplyvnila aj skutočnosť, že vlani prišlo na všetky katastre okolo 226 500

žiadostí o vklad,

čo bolo oproti roku 2001 o 12 % viac. Významnou zmenou má byť v zmysle novely zákona aj zlučovanie katastrálnych správ v dvoch najväčších mestách krajiny, v Bratislave a v Košiciach, do jedinej väčšej správy. Bratislava má v súčasnosti päť a Košice štyri katastrálne správy. Novela navrhuje aj rozšírenie okruhu osôb, ktorých podpis na zmluve sa osvedčuje, a to v záujme právnej istoty účastníkov týchto úkonov. Katastrálny zákon v súčasnosti vyžaduje úradné osvedčenie podpisov na zmluve len u prevodcov. Týka sa to všetkých zmlúv o prevode vlastníckeho práva, ako sú napríklad kúpna zmluva a darovacia zmluva. Keďže však aj pri iných právnych úkonoch, ako sú zmluvy týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva, dochádza k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva, prípadne sa mení rozsah vlastníckeho práva, javí sa ako potrebné rozšíriť okruh osôb na zmluve, prípadne dohode, u ktorých sa vyžaduje, aby bol ich podpis overený. Dôležité pri zápise vlastníckeho práva do katastra je záznamom zachovať právnu ochranu doteraz zapísaného vlastníka pred zápisom na iného vlastníka a vychádzať z princípu, že do katastra sa zapíše vlastník tej istej nehnuteľnosti, ktorého listina spôsobilá na záznam bola na správu katastra doručená najskôr. V predkladanom návrhu tak ide o návrat k niekdajšiemu ustanoveniu § 37 katastrálneho zákona v modifikovanej forme.

Vladimír Turanský