Je to „poistka“

Prednedávnom som naznačil, že problém so skrátením a ukončením mandátu súčasného parlamentu nie je vôbec jednoduchý. Nateraz sa do petičných hárkov podpísalo 440-tisíc občanov. Treba zistiť, či potrebných 350-tisíc podpisov je platných a posúdiť ústavnosť navrhovanej otázky, čo prináleží prezidentovi SR a jeho ľuďom. Podľa organizátorov petície hlava štátu dostane tento materiál začiatkom januára. Už dnes sa dá predpokladať, že prezidentovi SR nič nebude brániť vyhlásiť plebiscit.

Vážnosť takého aktu, akým je referendum, ktorého výsledok by mohol viesť k predčasným parlamentným voľbám, je nespochybniteľná. O potrebnom počte platných podpisov pod petíciou za vypísanie referenda nepochybujme, ale problém môže byť s otázkou. Pre súdnych občanov tohto štátu je normálnou. Aj preto, že hlas väčšiny občanov z plebiscitu nemôže byť iba volaním smädného na púšti, ako sa nazdávajú niektorí politici, ale je a musí byť vnímaný ako poistný mechanizmus každej demokracie.

Aj preto, že sme po 1989. roku zaznamenali niekoľko prípadov politických strán, ktoré fungovali vo vládnych koalíciách, a potom útržili priam zdrvujúce porážky v parlamentných voľbách. Pre svoj spôsob vládnutia, jeho výsledky a „komunikáciu“ s obyvateľstvom. Je však zaujímavé, že napriek nevôli značnej časti občanov sa nikto z vtedajších opozičných strán nepodujal na organizáciu petičnej akcie, ktorej výsledkom by bolo referendum a možnosť „rýchlej smrti“ tej-ktorej politickej garnitúry.

Zatiaľ sme mali iba jedno platné referendum. Bolo v tomto roku o vstupe do EÚ a zúčastnilo sa na ňom len 52 percent oprávnených voličov. Nech by bol plebiscit platný, čo sa týka účasti, tak sa vynorí otázka, o ktorej sme už viackrát písali. Ako prijme parlament výsledok referenda, keď sa nadpolovičná väčšina z jeho účastníkov vysloví za skrátenie svojho mandátu?! Ústavný právnik L. Orosz tvrdí, že Národná rada SR musí akceptovať vôľu občanov, ale zároveň aj on nevylučuje, že by mohlo dôjsť k opaku.

Nenechajme sa už dnes navigovať medzi tých, ktorí sú presvedčení, že „hlas ľudu“ by sa mohol zlikvidovať hlasovaním v parlamente. Bolo by tragické, keby sa našlo takých 61 poslancov, ktorí by seba pasovali nad ľud. Nepredbiehajme však, a majme na mysli aj to, že výsledok takého referenda môže aj odobriť činnosť parlamentu a vládnej moci. Nie je to totiž vylúčené, nech už prieskumy volebných preferencií sú akokoľvek proti väčšine vládnych strán a pod petíciu sa podpísalo viac ako desať percent občanov.

K. Vlk