Prax či nechuť pracovať?

Komentuje Nora Machutová

Nechuť pracovať a nedostatok skúseností sú dva najčastejšie dôvody, prečo sa v štatistike nezamestnaných objavujú absolventi škôl. Podobné názory má aj podnikateľská prax. Červený diplom potvrdzujúci úspešné skončenie vysokej školy rozhodne nie je zárukou ľahkej cesty k istému zamestnaniu. Stále veľa čerstvých vysokoškolákov a stredoškolákov končí svoj vstup do života zápisom na úrade práce. Najväčšie problémy s hľadaním práce majú absolventi poľnohospodárskych, strojárskych a elektrotechnických odborov. Paradoxne najmenej nezamestnaných vysokoškolákov absolvovalo humanitné či spoločenské odbory. A to i napriek tomu, že často sa tvrdí, že ich produkcia je príliš vysoká a spomínané odbory by mali byť podstatne redukované. Podobné problémy však majú aj stredoškoláci. Najhoršie vyhliadky zohnať prácu majú kaderníčky (pokiaľ sa nerozhodnú pre súkromníčenie), naopak najväčší dopyt je po murároch, šičkách, zámočníkoch. Hlavným dôvodom je nezáujem mladých študovať tieto odbory. Pritom stavebné firmy sa rozrastajú, odvetvie pomaly naberá niekdajšiu dynamiku. Čo spôsobuje tento nepomer? Niektorí analytici vravia, že to pravdepodobne súvisí so zamestnávaním lacnej pracovnej sily zo zahraničia a so zamestnávaním načierno. Niektorí z týchto ľudí sú zároveň evidovaní na úradoch práce ako nezamestnaní.

Podobné problémy ako stavbári majú aj absolventi stredných poľnohospodárskych, strojárskych a elektrotechnických škôl. Práve v týchto odboroch s najvyššou mierou nezamestnanosti panuje paradoxná situácia, po absolventoch je veľký dopyt. Príkladom sú aj klampiari, krajčírky, zámočníci či murári. Často sa registrujú na úrade práce, odmietajú jednu ponuku za druhou. Ľudia z praxe tvrdia, že dôvodom je to, že nemajú chuť v odbore pracovať či už kvôli pracovným podmienkam, alebo kvôli finančnému ohodnoteniu, ktoré si na začiatku a v priebehu štúdia predstavovali inak. Práve (ne)chuť pracovať v odbore je veľmi dôležitým faktorom, ktorý výšku nezamestnanosti ovplyvňuje. Pozitívnym príkladom sú absolventi ekonomických škôl. Aj ich počet výrazne prevyšuje počet ponúkaných miest na pracovnom trhu. Napriek tomu si väčšina z nich prácu nájde, aj keď v inom odbore. Na nerovnováhu medzi ponukou a dopytom po vzdelaní upozorňujú viacerí odborníci. Podľa nich by mal pri riešení razantne konať štát a nenechávať zodpovednosť na trh. Treba zvýšiť počet odborov s maturitou, aby sa znížil počet absolventov učebných odborov, ktorí majú veľké problémy s uplatnením sa.