Kedy môžem účtovať úbytok?

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 O413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Som podnikateľ - fyzická osoba, prevádzkujem predaj hodín a drobných bytových doplnkov, účtujem v sústave jednoduchého účtovníctva. V polovici októbra bola moja predajňa vykradnutá. Ukradli počítač, ktorý som viedol ako hmotný majetok a časť tovaru. Vyšetrovanie ešte nie je uzavreté. Ak sa prípad neskončí do konca roka, ako budem účtovať chýbajúci tovar a počítač? Môžem nejako v účtovníctve uplatniť škodu a ako budem účtovať náhradu od poisťovne?

- Medzi mimoriadne úbytky majetku podnikateľa patria manká a škody. Oba pojmy definuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ZOÚ). Škodou sa rozumie neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku (§ 26 ods. 4 ZOÚ), teda prípad, keď časť vecí vo vlastníctve podnikateľa, využívaných na podnikanie, nenávratne prestala byť súčasťou obchodného majetku. Za škodu sa považuje aj odcudzenie vecí, ktoré sa nenašli a nevrátili podnikateľovi. Ako manko sa označuje inventarizačný rozdiel, ak skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom (§ 30 ods. 5 písm. a) ZOÚ). Príčinou manka sú obvykle nedostatky v spravovaní majetku, chyby pri manipulácii s majetkom alebo nedostatky v účtovaní majetku. V konkrétnom prípade ide o úbytok dlhodobého hmotného majetku a zásob. Takýto úbytok má aj svoje daňové dôsledky, ktoré upravuje zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP).

V zásade platí, že manká a škody presahujúce prijaté náhrady, nemožno uplatniť ako daňové výdavky (§ 25 ods. 1 písm. n) ZDP). Výnimkou sú nezavinené škody, za ktoré sa považujú škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvu pôdy, skál a lavín a zemetrasenia) a ďalej škody, spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok (§ 24 ods. 2 písm. k) ZDP). V prípade preukázania zavinenej škody možno uplatniť škodu v celej výške.

Účtovanie mimoriadnych úbytkov dlhodobého hmotného majetku a zásob a účtovanie škody ako daňového výdavku má v sústave jednoduchého účtovníctva s ohľadom na jeho hotovostný princíp osobitný postup. Pri mimoriadnom úbytku dlhodobého hmotného majetku sa účtuje úbytok v knihe dlhodobého hmotného majetku. Ak ide o úbytok v dôsledku nezavinenej škody, možno uplatniť ako daňový výdavok zostatkovú cenu v celej výške, ak išlo o zavinenú škodu, možno uplatniť zostatkovú cenu do výšky prijatej náhrady (§ 24 ods. 2 písm. c) ZDP a usmernenie MF SR č. 16045/2002-72).

Pri mimoriadnom úbytku zásob sa účtuje úbytok v knihe zásob. Pretože výdavok na obstaranie zásob bol (alebo bude) uplatnený ako daňový výdavok, je potrebné tento výdavok stornovať, pretože ubudnuté zásoby už nebudú použité na dosiahnutie príjmov. Na druhej strane cenu zásob, ktoré ubudli v dôsledku manka alebo zavinenej škody, možno uplatniť ako daňový výdavok do výšky prijatej náhrady, ak zásoby ubudli v dôsledku nezavinenej škody, možno ich cenu uplatniť ako daňový výdavok v celej výške. V každom prípade je potrebné rozhodnúť, v ktorom účtovnom a zdaňovacom období sa tieto prípady účtujú.

Manká sa zisťujú po vyhodnotení inventarizačných rozdielov obvykle ku koncu roka. Ak už nie je nádej, že sa chýbajúci majetok objaví, nenávratne sa skončilo jeho vlastníctvo a vyradí sa z obchodného majetku účtovaním úbytku v príslušnej účtovnej knihe. Tento rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré bol inventarizáciou overovaný stav majetku (§ 30 ods. 5 ZOÚ). V tom istom období v prípade manka na zásobách zapíše ako uzávierkovú účtovnú operáciu storno výdavkov na ich obstaranie. Ak nasleduje príjem náhrady (napríklad z dôvodu hmotnej zodpovednosti zamestnancov), účtuje sa príjem, ktorý ovplyvní základ dane a v uzávierkových účtovných operáciách sa uplatni výdavok do výšky prijatej náhrady, a to v účtovnom období, keď bola prijatá náhrada.

Škody sa zisťujú bezprostredne potom, ako nastali alebo sa zistili. V prípade nezavineného alebo aj zavineného zničenia dlhodobého hmotného majetku alebo zásob, keď je nesporné, že vlastníctvo sa nenávratne skončilo, zapíše sa úbytok majetku v príslušnej účtovnej knihe v období, keď bola škoda zdokumentovaná. V tom istom období sa v prípade škody na zásobách zapíše storno výdavkov na ich obstaranie. V prípade preukázania nezavinenej škody v tom istom období sa uzávierkovou účtovnou operáciou uplatní ako výdavok obstarávacia cena ubudnutých zásob alebo zostatková cena dlhodobého hmotného majetku. Pri zavinenej škode možno uplatniť cenu zásob alebo zostatkovú cenu dlhodobého hmotného majetku vo výške prijatej náhrady v období, keď bola náhrada uhradená.

Do istej miery treba odlišne postupovať v prípade krádeže. Ukradnuté veci, v konkrétnom prípade počítač ako dlhodobý majetok a tovar ako zásoba neboli zničené, nemožno hovoriť o nenávratnom skončení vlastníctva. Až do vyšetrenia prípadu treba pripustiť možnosť, že veci jestvujú, ostávajú majetkom podnikateľa, len sú v inej (neoprávnenej) držbe. Orgány činné v trestnom konaní môžu páchateľa odhaliť a veci sa môžu vrátiť oprávnenému vlastníkovi. Až keď polícia vydá potvrdenie, že veci sa nenašli a páchateľ je neznámy, možno konštatovať, že ide o nenávratnú stratu, že vlastníctvo sa definitívne skončilo.

V tom období, keď bolo vydané takéto potvrdenie, sa účtuje úbytok majetku v účtovných knihách a v prípade odcudzenia zásob sa stornujú výdavky na ich obstaranie. Napriek tomu, že ide o nezavinené škody, až po uplynutí kalendárneho roka od vzniku škody možno uplatniť uzávierkovými účtovnými operáciami daňové výdavky vo výške zostatkovej ceny dlhodobého hmotného majetku alebo obstarávacej ceny odcudzených zásob.

Ing. Tatjana Pecháčová