Aby nám čaša nepretiekla

Úvaha Eleonóry Bujačkovej

Koniec roka býva pravidelne aj obdobím, keď hodnotíme možné, chcené a dosiahnuté. Už prvé „signálne výtlačky“ napovedajú, že priveľa dôvodov na optimizmus nemáme. Väčšina neveriaco sleduje štatistické údaje o dôvere či skôr nedôvere predstaviteľom tohto štátu. Takmer vôbec sa neodlišujú od rôznych ankiet v médiách, kde čitatelia hodnotia a známkujú. A to všetko napriek tomu, že makroekonomické ukazovatele nás katapultovali medzi premiantov. Keď sa nedávno zrodila vládna koalícia, zneli silné slová z každého politického subjektu, že nastane zásadný obrat vo veciach verejných. Vláda vraj urobí všetko pre to, aby sme sa zbavili korupcie, klientelizmu, že rázne bude postupovať vo veciach kriminálnych.

Jedným z najčastejšie vyslovovaných sľubov bolo, že u nás dôjde k veľkému sprehľadneniu politiky. Nič z toho sa nestalo, iba rezortní úradníci pospisovali veľmi podrobne knihy hriechov minulosti. Vláda je veľmi silná a dôležitá, aj keď, alebo práve preto, že zo samotnej Ústavy sa to vyčítať nedá. Jej najväčšia sila a vplyv sa odvodzuje z toho, čo nie je pevne popísané a stanovené. Hlavný význam vlády ako orgánu je ten, ktorý nie je nikde napísaný. Zákon stanovil pramálo prípadov, kedy vláda môže dajako štátnu moc uplatniť sama svojím úkonom. Zákon však pozná mnoho prípadov, kedy štátnu moc uplatňujú ministerstvá a iné štátne orgány. Vláda je tu na to, aby riadila spôsob, akým to tieto orgány budú robiť. Najdôležitejšie teda je to, že vláda je akýmsi spiritusom agens celej štátnej správy. Sama dane nevyberie, ale zabezpečí, že sa vyberú. Nemá žiadnu právomoc nakladať so štátnym majetkom, a nemá teda právny podklad na to, aby rozhodla o prevode nejakej nehnuteľnosti do rúk tých či oných. Zabezpečí iba, že sa tak stane, čo už koho potom zaujíma, že realita je celkom iná.

Výkonná moc sa tvári, že sa vlastne nič nedeje, jej záujmy sa točia iba okolo zvyškov privatizácie, posilnenia si politickej moci a vplyvu, a občan ich vlastne ani nezaujíma. A tak sa už celkom nahlas vtipkuje o tom, že vládny zbor je správny, potrebuje však iný národ. „Verchuška“ je však spokojná. A tak sme sa napríklad dodnes nedozvedeli, ako konkrétne bude riešiť problém nedostatku bytov, alarmujúcu situáciu v školstve i zdravotníctve, ako maximálne využiť pomoc, ktorú nám z času na čas ponúka zahraničie, a zabrániť, aby sme ju neefektívne neprejedli. Zato s „nadšením“ počúvame zdôvodnenia i vysvetľovačky rôznych káuz a kauzičiek, ktoré až priveľmi výrečne obnažujú stranícke záujmy.