Ilúzie, že by z nevedomosti?

Komentuje Nora Machutová

Nielen medzi laikmi vládne niekedy predstava, že ekonomika Slovenskej republiky môže mať súčasne rýchly rast, nízku infláciu a pevný kurz. Nemôže. Ani náhodou. Ekonómi už pred desiatkami rokov zisťovali, že pre vývoj inflácie v krajinách snažiacich sa o postupné ekonomické vyrovnávanie s vyspelejším svetom, je určujúce tempo tohto vyrovnávania, ktoré sa premieta do nevyhnutne rýchlejšieho rastu cien neobchodovateľného tovaru a služieb. Čím vyspelejšia krajina, tým sú neobchodovateľné a služby drahšie. Máloktoré akademické tvrdenie je možné tak dobre dokladovať, stačí si zájsť v Nemecku k holičovi, dať si vyprať košele alebo v USA preležať niekoľko dní v nemocnici. Pritom produktivita nemeckého holiča alebo efekt ošetrenia v americkej nemocnici sa vôbec nemusí odlišovať od našich pomerov.

Čo sa deje s cenami v ekonomike, ktorá rýchlo rastie? Produktivita dosahovaná pri výrobe obchodovateľného tovaru a služieb umožňuje rýchly rast miezd a vysoká príjmová úroveň všetkých, ktorí pracujú v tomto sektore, sa prelieva aj do ostatných oblastí. Tam je však situácia z hľadiska možnosti zvyšovania produktivity iná: vodič autobusu alebo úradníčka na pošte pracujú stále rovnako, ale rast produktivity v automobilkách, v strojárstve, v elektronike im umožňuje tiež dosiahnuť rast priemernej mzdy. Ten sa však nevyhnutne premietne do zvyšovania nimi poskytovaných služieb. Dochádza k posunu ekonomickej úrovne krajiny, čo sa zákonite prejaví v rýchlejšom raste cien neobchodovateľného tovaru a služieb, ktorého výsledkom je aj celkovo vyššia miera inflácie.

Sme, a predovšetkým budeme porovnávaní tzv. maastrichtským kritériom, podľa ktorého je podmienkou prijatia do Európskej menovej únie dosiahnutie takej miery inflácie, ktorá je maximálne o 1,5-percentného bodu nad priemerom troch krajín Európskej únie s najnižším výsledkom. Je pravdepodobné, že takáto normatívna miera inflácie sa bude pohybovať blízko nad hranicou troch percent. Na vyčíslenie akceptovateľnej miery inflácie (vo vzťahu k ekonomickému rastu) treba poznať podiel obchodovateľných a neobchodovateľných statkov a služieb v cenovom indexe. Pri všetkých teoretických úvahách o inflácii treba brať do úvahy aj pohyb spotrebiteľských cien a spôsob zisťovania tohto pohybu. Sleduje sa na individuálnych cenách vybraných výrobkov (služieb), ktoré reprezentujú príslušnú skupinu obyvateľstvom kupovaných statkov. Náš súčasný cenový vývoj je charakterizovaný skôr vytláčaním lacnejšieho tovaru z obchodu a jeho nahradzovanie zvyčajne drahším dovozom. Dnešný stav, približne 25-percentný podiel dovozu na maloobchodnom obrate, isto nie je konečný, a preto sa dá predpokladať existencia uvedeného tlaku na cenovú úroveň aj v budúcnosti. Ide tu rovnako o faktor spojený s rastom. Platí totiž, že rýchly rast sa rovná rýchlemu rastu peňažných príjmov, a to sa rovná dopytu po drahšom tovare.