Pre exekutívu, lídrov a manažérov

Potrebujeme rozvoj mikroekonomiky a vnútropodnikového manažmentu

Konvergujúca ekonomika SR potrebuje výrazne zdokonaliť väzby medzi makroekonomikou a mikroekonomikou, ale predovšetkým odpolitizovať a skvalitniť systémy vnútropodnikového manažmentu. Je to výzva nielen pre lídrov a manažérov veľkých, stredných i malých podnikov vo všetkých odvetviach a odboroch, ale aj pre vládu SR a NR SR. Nové princípy, nové súvislosti medzi entitami a zákony, nové metódy a nástroje, nové techniky a technológie (najmä hi-tech, ICT) kvalitatívne nového riadenia (manažmentu) s európskou aj primeranou globálnou dimenziou potrebujú predovšetkým naše výrobné podniky. Výzva však

do značnej miery

platí aj pre všetky ostatné odvetvia vrátane oblasti služieb všetkých druhov, cestovného ruchu, ekológie atď. Zvyšovať výkonnosť a produktivitu, kvalitu a efektívnosť výroby, sofistikáciu, pridanú hodnotu a finalizáciu výrobkov a služieb znamená predovšetkým zdokonaľovať prípravné - predvýrobné (edukačné, výskumno-vývojové, logistické, ostatné), ale aj povýrobné (komerčné, predajné, iné) procesy a ich moderný podnikateľský manažment. Ten sa vo vyspelých korporáciách úzko spája najmä s integrovaným e-marketingom. Každý dobrý model vnútropodnikového integrovaného marketingového manažmentu (VIMM) je do značnej miery originál, teda má svoju autenticitu. Čo by mal VIMM predovšetkým obsahovať, na čo by mal klásť dôraz? Guru marketingového manažmentu v USA Philip Kotler napísal, že autentický marketingový manažment nie je len umenie predávať, čo sa vyrobí, ale predovšetkým vedieť, čo vyrobiť. V prvom rade teda ide o zvládnutie umenia identifikovať požiadavky zákazníkov, porozumieť im a v predvýrobných etapách vytvoriť sofistikované projekty, dobré riešenia s čo možno najvyššou pridanou hodnotou, efektívnosťou a finálnou kvalitou. A takéto projekty, výrobky či služby, ktoré čo najlepšie uspokoja zákazníkov, prinášajú potom podnikom dostatočný zisk. Podstatné sú teda 3Z ciele – spokojní zákazníci, spokojní zamestnanci a až potom možno reálne očakávať primerané zisky a dobrú rentabilitu celkového disponibilného kapitálu (u dobrých podnikov sa pohybuje nad 10 %). Na Slovensku stále

máme rezervy,

česť výnimkám, v tímovom tvorení vysoko kvalitných a konkurencieschopných projektov. Nezvládame na dostatočnej úrovni manažment strategický a tiež projektový. Zvládnuť tieto významné fenomény rozvoja znamená predovšetkým dosiahnuť kvalitatívne nové integrované marketingové myslenie, riadenie a konanie celého osadenstva učiacej sa organizácie (learning organization). A to tiež nevyhnutne predpokladá systémovo a výsostne tvorivo spájať entity relevantných informácií, poznatkov a know-how do múdreho, celostného systému vnútrofiremného manažmentu s výraznou podporou najmodernejších hi-tech, informačno-komunikačných technológií (ICT).

Model VIMM predstavuje vlastne kvalitatívne nový marketingovo a podnikateľsky orientovaný vedomostný manažment (knowledge management). Takýto model, takéto pravidlá VIMM si má flexibilne a efektívne „našiť“ na svoju mieru každá firma. A platí to aj pre MSP a aj pre začínajúce firmy vo všetkých odvetviach a odboroch našej ekonomiky a spoločnosti. Toto je dnes správna cesta k nevyhnutnému rastu najmä našej produktivity práce, ktorá predstavuje stále len

asi 50 % úrovne

vyspelých krajín EÚ. Musíme preto razantnejšie ísť cestou hi-tech. Vysoké technológie všetkých druhov v praxi totiž znamenajú aj veľmi potrebný rast produktivity, aj kvality a konkurenčnej schopnosti našich produktov (výrobkov, služieb). Napokon to znamená nielen pre podniky, ale aj pre celú našu malú krajinu, ktorá by mala fungovať ako integrovaný celok, nevyhnutné zvyšovanie predaja, najmä exportu. Je dobré, že v súčasnosti až 90 % nášho exportu smeruje na trhy EÚ. V synergii sfunkčnenia dosiaľ načrtnutých rozhodujúcich faktorov rozvoja SR sa má sledovať predovšetkým ďalší rast konkurenčnej sily našich firiem a celej SR a to nielen v akčnom rádiu EÚ, ale aj v globálnom zábere. Je to však len jeden dôležitý strategický cieľový zámer. A takých „sólo“ zámerov je viac, chýba komplexnosť a dlhodobý výhľad.

Potrebujeme urýchlene dotvoriť a oficiálne schváliť dlhodobú víziu a generálnu stratégiu komplexného rozvoja a systémového riadenia SR. V nej majú dominovať jednak strategické smery napredovania našej krajiny v EÚ aspoň v horizonte dvadsať rokov a jednak identifikácia nových príležitostí aj hrozieb. S tým sa úzko spája tiež preventívny manažment najväčších rizík so zámerom, pokiaľ je to možné, predchádzať možným nepriaznivým následkom a dôsledkom. To sú veľmi podstatné podmienky správneho fungovania a riadenia v mikrosfére, v podnikateľských subjektoch aj na úrovni štátu. Výkonný manažment štátu má teda pružne upozorňovať podnikateľov najmä na tzv. skryté riziká. Patrí k nim napríklad aj nevyhnutná zmena globálnej stratégie, ktorá súvisí s tvorbou nového svetového poriadku (jeho najdôležitejšie kapitoly majú byť - vymieranie mnohých národov vrátane Slovákov a Európy ako celku, hyperterorizmus a bezpečnosť, závažné ekologické katastrofy,

konflikty a vojny,

hlad a nové choroby, únik mozgov a zvyšujúca sa migrácia na prahu 3. milénia atď.). To sú aj významné priame či nepriame faktory, ktoré vplývajú na projektovanie strategického riadenia podnikov, na tvorbu biznis-projektov a aj na kreovanie ich preventívno-bezpečnostných/ochranných subsystémov. Prakticky všetky oblasti ekonomiky a celej našej spoločnosti sa majú spájať nielen so skvalitnením podnikateľského typu manažmentu a integrovaného marketingu, ale aj s významným fenoménom informatiky. V tejto brandži dominuje celosvetovo vysoké tempo rastu (až okolo 10 %), teda oveľa viac ako v iných odvetviach, odboroch. Veľké podniky musia teda viac investovať do najnovších hi-tech, ICT a tiež do vzdelávania v tejto oblasti. Tieto investície u nás zatiaľ predstavujú len okolo 5 % objemu celkových investícií v porovnaní s najvyspelejšími štátmi sveta. A problém je tiež s praktickým využívaním ICT v podnikoch a v spoločnosti vôbec - napríklad s internetom v súčasnosti aktívne pracuje v SR v priemere stále len okolo 20 % našej populácie. Je to hendikep aj pre rozvinutie internetového integrovaného e-marketingu v podnikateľských subjektoch, aj pre rozvinutie e-biznisu, ktorý je už v súčasnom

svetovom obchode

nevyhnutnosťou. Je dobré, že dosť našich podnikov už v tejto oblasti takpovediac „zmaturovalo“. Problémom aj v tejto oblasti je stále nedotiahnutá legislatíva - zákon o e-podpise, e-podateľni, nadväzné vykonávacie vyhlášky, predpisy atď. S uvedeným sa ďalej tiež úzko spájajú i šance ďalšieho rozvoja edukácie (výchovy a vzdelávania) na všetkých typoch škôl, zvlášť na príslušných fakultách informatiky, informačných technológií, ale aj na iných fakultách, školách. Opäť potrebujeme zriadiť národnú inštitúciu pre kvalitatívne nové a permanentné vzdelávanie lídrov a manažérov v gescii štátu (nielen pod patronátom súkromných edukačných organizácií). Takáto inštitúcia by slúžila pre štátnu správu aj verejnú službu, pre riaditeľov štátnych aj strategických súkromných a iných podnikov. To môže byť aj značná garancia zvyšovania úrovne manažmentu podnikov vrátane vnútropodnikového riadenia novej kvality (VIMM) s čo možno najplnším využívaním moderných ICT na prahu 21. storočia.

Vláda SR teda musí dbať nielen o makroekonomickú stabilitu, ale aj o vytváranie efektívnejšie fungujúceho a výraznejšie motivovaného mikroprostredia. Potrebujeme v ňom udržať najlepšie osobnosti, aby neodišli do zahraničia, ale tvorili pridanú hodnotu a skutočné hodnoty pre náš štát. A týka sa to vo veľkej miere aj našich informatikov. Pritom vieme, že je veľmi dôležité rozvíjať softvérový priemysel v SR, v rámci ktorého môže vzniknúť podľa odborníkov až okolo 50-tisíc nových pracovných miest. ICT môžu tak oveľa lepšie a viac využívať náš solídny intelektuálny a poznatkový kapitál. Vysoké technológie vôbec sa teda majú stať významným

motorom rastu

našej mikroekonomiky a tým aj celého národného hospodárstva SR. Určujúcimi zdrojmi vývoja v súčasnej informačnej ére nie sú teda ani tak financie, aj keď naši podnikatelia tvrdia, že spôsobujú až okolo 70 % všetkých problémov v riadení. Najdôležitejšími zdrojmi v informačnej ére sú najmä vedomosti, strategické poznatky a know-how, ktoré musí podporne zabezpečovať pre naše podnikateľské subjekty aj exekutíva SR a potom najmä samotné podniky/organizácie. Je dobré, že ich už solídne u nás zabezpečujú na príslušnej úrovni manažmentu najmä usadení veľkí strategickí investori (VW, U. S. Steel a iní). Pripravujeme sa na vstup do EÚ, do zóny takpovediac euromanažmentu, čím sa do určitej miery vedome akoby vzdávame nášho samoriadenia, nabiehame na rešpektovanie a uplatňovanie nových zásad i praktík v riadení - princíp subsidiarity, tzv. eurozákony, prípadne rozličné kvotácie atď. Stále nie sme pred vstupom do EÚ ešte dobre pripravení na novú ekonomiku, nový poznatkový manažment a marketing a podobne. Výkonný manažment štátu, reprezentanti SR v našom i európskom zákonodarnom zbore, ale aj manažéri podnikov a inštitúcií musia mať požadovanú osobnú i pracovnú kultúru, musia rešpektovať a v praxi dôsledne uplatňovať predovšetkým etické princípy, manažérsko-podnikateľskú etiku a relevantné metódy vedenia ľudí a riadenia procesov. Hovoriť ľuďom pravdu, často sebe i ľuďom pripomínať, a to nielen v tomto vianočnom čase, že všetci sme v prvom rade ľudia

a nie automaty,

má veľký význam a potom pozitívny dosah aj na profit. Etika, morálka, disciplína, vysoká osobná, manažérska i zamestnanecká kultúra, firemná identita, hrdosť na značku, dvíhanie imidžu a dobrého mena (goodwillu) našich firiem, to sú tzv. mäkké faktory zdokonaľovania manažmentu, na ktoré sa na Slovensku stále dosť zabúda. Novým spôsobom riadiť znamená predovšetkým využívať popri etickom aj takpovediac sieťové myslenie - systémový, komplexný, celostný prístup v riadení. Vytrhávať prvky zo systému, veci či (len pozitívne) fakty z kontextu, či dokonca účelovo používať metódu lži, luhať zamestnancom či občanom vždy bolo a je čosi neetické, prízemné, čo prináša negatívnu spätnú väzbu s dosahom na všetkých a na všetko, aj na profit a rentabilitu podnikov a aj na našu životnú úroveň.

Medzi hlavné strategické a taktické ciele nového modelu manažmentu vrátane VIMM patria: garantovať komplexnú bezpečnosť a relevantné sociálne potreby zamestnancov i manažérov nižších stupňov riadenia, zvyšovať zamestnanosť, zintenzívňovať výchovu a všeobecné, odborné, počítačové i jazykové vzdelávanie, robiť permanentné tréningy celého osadenstva firmy, naštartovať utlmené predvýrobné etapy, výskum, vývoj, komplexnú prípravu výroby a predaja, zvyšovať kreativitu, sofistikáciu, inovačné aktivity a kvalitu práce, produktov a ich

pridanú hodnotu

a najmä finalizáciu (nepredávať drevo, ale nábytok a pod.). Predovšetkým však potrebujeme na Slovensku výrazne dvíhať produktivitu práce, efektivitu a akosť (kvalitu) výrobkov a služieb každého druhu. Umením je teda najmä pripraviť a realizovať dobré projekty a potom ich dobre predať. A tomu sa musíme všetci ešte veľa učiť. Od reálnej produktivity práce a skutočne realizovaných výkonov sa majú potom odvíjať a súvzťažne dvíhať aj reálne mzdy a platy a tak aj životná úroveň EÚ. Praktické zvládnutie a implementovanie nového systému manažmentu v SR vôbec a v jeho rámci vnútropodnikového riadenia zvlášť, má teda primárnu úlohu z aspektu ďalšieho urýchľovanie procesu konvergencie (naša ekonomika už nie je tranzitívnou, ale konvergujúcou). Požadovaným finálnym efektom týchto postupov má potom byť aj zvyšovanie ziskovosti a dlhodobej prosperity našich podnikateľských subjektov i SR ako celku. Miera zisku podnikov v SR predstavuje v súčasnosti v priemere len asi 5 či 6 %, kým v EÚ je to okolo 11%. Jadrom revitalizácie na Slovensku má byť rozvoj nových modelov, systémov vnútropodnikového manažmentu a mikrosféry vôbec. Je to tá „alfa a omega“ oživovania, zvyšovania dynamiky a rastu nielen mnohých našich firiem a podnikov, ale aj viacerých našich regiónov, najmä tých s vysokou nezamestnanosťou.

Doc. Ing. Ľ. JEMALA, PhD.

STU, Bratislava