Kontrast intelektu a inovácií

Slovensku chýba ucelená technologická a inovačná politika

Zasadnutie Európskej rady v Lisabone v marci 2000 označilo tvorivý potenciál ľudí za základný generátor nových produktov a služieb a za najúčinnejší prostriedok krajín EÚ, ako sa vyrovnať s konkurenčným tlakom zo strany USA a Japonska. Rovnako aj správa svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti konštatuje, že najvýznamnejšie zmeny v poslednom období sa týkajú zdrojov konkurenčných výhod, v ktorých kľúčovým faktorom sa stávajú nie nízke náklady a prírodné zdroje, ale inovatívnosť výrobkov a výrobných postupov. Vo svojom príspevku Antonín Klas z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Bratislava, prezentovanom v rámci na nedávnej konferencii Slovensko a EÚ z pohľadu slovenského priemyslu uvádza, že

naša pozícia

nie je v tomto smere najpriaznivejšia. „Ako vyplýva zo správy svetového ekonomického fóra, z 80 sledovaných krajín zaujímalo Slovensko v roku 2002 v tomto smere 60. miesto, pritom v úrovni školstva 20. miesto, ale v dostupnosti vedcov a inžinierov technického smeru 5. miesto. Tento kontrast medzi intelektuálnym potenciálom a inovatívnosťou výrobkov možno vysvetliť zaostávaním ďalších faktorov, ktoré podmieňujú rozvoj inovačných aktivít.“ Ide najmä o zlepšenie podmienok na zakladanie podnikov, v ktorých sa SR podľa uvedenej správy nachádza na 46. mieste, ďalej zvýšenie kvalifikácie topmanažmentu, v ktorom zaujíma 41. priečku, vo zvýšení úrovne podnikateľskej etiky sme na 54. priečke, v zdokonalení právnych úprav ovplyvňujúcich podnikanie na 63. mieste a v prístupe k rizikovému kapitálu sme obsadili 54. miesto. Podľa A. Klasa napriek týmto skutočnostiam chýba na Slovensku ucelená technologická a inovačná politika, hoci boli vypracované čiastkové dokumenty pre oblasť vysokých škôl, vedy a výskumu, malých a stredných podnikov, priemyselných odvetví atď. „Každý z týchto dokumentov pristupuje však k technologickému a inovačnému rozvoju z iného hľadiska. Chýba systémové poňatie problematiky,“ dodáva.

Ak má byť technologická a inovačná politika efektívna, musí zohľadňovať dlhodobé záujmy spoločnosti a dôsledky budúceho vývoja na spoločnosť. Tradičné prognostické práce na ich nedostatočnú komplexnosť neposkytujú potrebné podklady pre súčasné potreby technologickej a inovačnej politiky. Chýbajú im

analýzy trendov

vedecko-technického rozvoja z hľadiska spoločenských výzev, umožňujúce identifikovať priority budúceho vývoja zohľadňujúce aj jeho dôsledky na ekonomickú a sociálnu sféru, životné prostredie a občana. Od roku 2002 sa aj na Slovensku pristúpilo k vypracovaniu prognózy rozvoja a využívania vedy a techniky metódou technologického predvídania v rámci Štátneho programu výskumu a vývoja. Inými slovami, opatrenia musia byť zamerané jednak na ponukovú stránku technologického a inovačného rozvoja, jednak na jeho dopytovú stránku, ako aj na vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia.

Ako ukázali zahraničné prieskumy, výraznejšia konkurenčná výhoda, založená na inovovaných výrobkoch, sa zvyčajne nedosahuje osamelými bežcami, ale je výsledkom vzájomného ovplyvňovania viacerých podnikov a inštitúcií sústredených v určitom regióne. Tam dochádza k ich prirodzeným zoskupeniam. Túto skutočnosť možno podľa A. Klasa vysvetliť tým, že presakovanie znalostí je najintenzívnejšie v najbližšom okolí, v ktorom

nové znalosti

vznikli a kde je aj osobná komunikácia najintenzívnejšia. Takýmito formami sú vedecké, výskumné, inovačné a priemyselné parky. Skúsenosti z oblasti inovačného podnikania ukazujú, že vážnou brzdou inovačného rozvoja sú aj nevyhovujúce predpisy a rôzne smernice, ktoré komplikujú zakladanie a výkon podnikateľských aktivít. Rovnako je potrebné inovovať aj technológiu pracovných postupov vlády a jej styku s podnikateľskou sférou. Dôležitým prostriedkom zdokonaľovania činnosti kabinetu sú informačné a komunikačné technológie.

Andrej Pokojný