Od bálov po hovory pri varenom víne

Firemné stretnutia pod jedličkou dokážu vzťahy utužiť i naštrbiť

Organizovanie spoločných stretnutí všetkých zamestnancov v závere alebo na začiatku roka patrilo aj v minulosti k obľúbeným spestreniam inak monotónneho pracovného života. Vo väčšine firiem táto tradícia v rôznej podobe pretrvala dodnes. Spektrum vianočných večierkov sa pohybuje od veľkolepých, neraz charitatívnych podujatí s angažovaním najjagavejších hviezd našej i zahraničnej umeleckej scény po niekoľkohodinové posedenia vo vieche pri pohári vareného vína, na ktorom kolegovia minú pár stoviek tohoročných odmien.

Zaujímavé zistenia, týkajúce sa organizovania firemných posedení, priniesol dávnejší prieskum verejnej mienky vo Veľkej Británii. Podľa neho až 2,3 milióna Britov má dojem, že na vianočných firemných oslavách zo seba každoročne robia bláznov. Napriek tomu ich väčšina považuje za jeden z vrcholov spoločenskej sezóny. Asi polovica britských zamestnancov pravidelne dostáva pozvánku na oslavu pod jedličkou, na ktorej na nich číha celý rad nástrah. Podľa štatistiky 44 % opýtaných pripustilo, že pri tanci robia nevhodné pohyby, 33 % pobozkalo bez vyzvania kolegu či kolegyňu, 22 % sa nemiestne správalo k nadriadenému a rovnaký počet opýtaných sa priznal, že pod rúškom dobrej nálady na večierku odhalili niektorú časť svojho tela.

Podľa predstaviteľov mnohých veľkých i menších firiem pôsobiacich na Slovensku patrí organizovanie vianočných alebo novoročných firemných posedení k tradičným prostriedkom, ktorými zamestnávatelia svojich zamestnancov nefinančne odmeňujú za odvedené celoročné výkony a motivujú k podávaniu ešte lepších výsledkov. Najčastejšie sa organizujú v období od polovice decembra do polovice januára. Hoci sa nájdu ľudia, ktorí sa účasti na nich radšej vyhnú (spravidla nejde o povinné akcie), väčšina v prípade ich vynechania z programu reaguje slovami: „Celý rok sme pracovali zo všetkých síl a nakoniec vedeniu nestojíme ani za to, aby nás pozvalo na posedenie pod jedličkou alebo novoročnú kapustnicu!?“

Hlavným zmyslom firemných podujatí organizovaných na konci alebo začiatku roka však nie je len vyjadrenie vďaky za pracovné výkony a ocenenie pracovníkov, ale najmä budovanie tímového ducha a pocitu spolupatričnosti. Uvoľnená atmosféra na takýchto stretnutiach prispieva k tomu, že kolegovia sa po celoročnom pracovnom nasadení a stresoch nerozprávajú o pracovných úlohách, ale o tom, čo im práve príde na jazyk. Aj psychológovia vyzdvihujú význam toho, že napríklad ľudia z rôznych oddelení, ktorí sa bežne iba míňajú na dlhých chodbách, dostanú príležitosť na budovanie bližších kontaktov, čo môže v budúcnosti pozitívne ovplyvniť ich prípadnú spoluprácu.

Z hľadiska vedenia firmy si vianočné alebo novoročné posedenia vyžadujú dôkladnú prípravu - chaos znižuje prínos celej, neraz finančne náročnej akcie, pretože v zamestnancoch môže vyvolať pocit, že manažmentu nestoja za to, aby sa o nich poriadne postaral. Podujatie by malo mať pevný program, v rámci ktorého je vhodné vynechať siahodlhé bilancovanie hospodárskych výsledkov. Podľa Zuzany Mravíkovej, autorky publikácie Cesta poznania - Public relations, by sa stretnutie zamestnancov na konci roka malo niesť v slávnostnejšej atmosfére a začiatok by sa mal posunúť na večernú hodinu. Tomu by mala zodpovedať aj výzdoba sály, pozvánky, odporúčané oblečenie, darčeky pre každého zamestnanca a pod.

Celý program by podľa Zuzany Mravíkovej malo tvoriť týchto deväť bodov:

l príchod pracovníkov do sály,

l privítanie kolegov,

l príhovor riaditeľa spoločnosti/predsedu predstavenstva/člena predstavenstva,

l spoločný prípitok,

l občerstvenie - studený bufet,

l krátky kultúrny program (45 až 50 minút),

l teplý bufet,

l voľná zábava,

l odovzdávanie malých darčekov pri odchode.

Pokiaľ ide o pracovníkov, aj v uvoľnenej atmosfére by si mali strážiť svoje hranice: dobrú náladu nerobí alkohol, ale ľudia. Absolútne nevhodné je neprirodzene priateľské správanie - robiť a hovoriť treba vždy iba to, aby sa jednotliví pracovníci počas nasledujúcich bežných pracovných dní nemuseli červenať, ak niektorého z kolegov stretnú na chodbe alebo vo výťahu.

Andrea Chalupová

RASTER

Ktoré témy by mali zostať tabu

l Pri nepracovných rozhovoroch hrozí nebezpečenstvo vzniku konfliktu pri žartoch a témach ako politika, náboženstvo a peniaze. Bez problémov sú obyčajne témy ako jedlo a pitie a cestovanie a voľný čas.

l Ak vás okolnosti prinútia rozprávať sa s ľuďmi, ktorých inak veľmi nepoznáte, ako téma rozhovoru môže slúžiť dôvod stretnutia, teda napríklad vianočné a novoročné zvyky, neskôr je vhodné hovoriť o meste, reštaurácii alebo jej zariadení.

l Ak sa pri stole stretne viac ľudí, na vstup do debaty využite krátke prestávky, neskáčte nikomu do reči a nesnažte sa stať stredobodom pozornosti. Nepoučujte a neusilujte sa byť za každú cenu vtipný len preto, že sú Vianoce.