AKO SKONČÍ DIKTÁTOR?

Od júla 1979 bol prezidentom a neotrasiteľným vládcom Iraku. Pod jeho vedením prešla krajina niekoľkými vojnami, ktoré ju zbedačili. Kruto zasahoval proti vlastnému obyvateľstvu a odporcom. Diktátor Saddám Husajn po zajatí americkými vojakmi dnes na utajenom mieste čaká na verdikt sveta. Ten však má rôzne názory, tak, ako to bolo aj v čase začatia amerických útokov. Svet sa už vtedy rozdelil a viaceré krajiny postup Spojených štátov odmietli. Predovšetkým preto, že sa tak udialo bez mandátu OSN. Bolo však možné diktátora zvrhnúť bez vojny? Na základe historických porovnaní s inými diktatúrami sa mnohí priklonili k záveru, že to možné nebolo. Ak časť sveta došla k záveru, že Saddám mal byť zvrhnutý bez vojny, musíme si odpovedať, akým spôsobom by to bolo možné. Nahliadnutím do dejín zistíme, že najhorší diktátori 20. storočia nikdy

neboli odstránení

vnútorným odporom vo svojej krajine. V prípade Hitlera (asi 35 - 40 miliónov mŕtvych) bola nutná dodnes najväčšia vojna. Naproti tomu Mao Ce-tung (asi desať miliónov obetí) a Franco (niekoľko stotisíc) zomreli pokojne na starobu v posteli. V prípade kambodžského Pol Pota (asi dva milióny mŕtvych) bola nutná vojna. Srbský Milošević (asi 300-tisíc obetí v Bosne, Chorvátsku, Kosove i v Srbsku) padol až po intervencii NATO. Dejiny posledných sto rokov potvrdili, že brutálni diktátori môžu byť zvrhnutí iba násilím prichádzajúcim zvonka alebo vôbec nie. V prípade Saddáma je však cena veľmi vysoká.

Aj preto prezident George Bush volá po treste najvyššom a v tejto súvislosti vzniká zásadná otázka. Kto by mal súdiť zadržaného irackého diktátora Saddáma Husajna? A nielen preto, že treba dosiahnuť spravodlivý trest za tisíce popravených a milióny zabitých vo vojnách, ktoré iracký vodca rozpútal, ale aj preto, že súd so Saddámom bude definujúcim momentom irackej histórie. Súd verdiktom nad Saddámom rozhodne o tom, či sa môže začať proces zmierenia v krajine, ktorá je taká traumatizovaná následkami jeho vlády. Rozsudok rozhodne aj o tom, či tí Arabi, ktorí dlho irackému prezidentovi

tlieskali za odpor

voči Západu, uvidia v Saddámovi Husajnovi mučeníka alebo diabolského tyrana. A to si musí uvedomovať aj Saddám Husajn. A svet opäť vyslovuje názory na súd i následný trest. Podľa generálneho tajomníka OSN Kofi Annana je potrebné, aby Husajna súdil otvorený súd, zriadený na základe medzinárodných právnych noriem, ktoré neuznávajú trest smrti. Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI) vyslovuje, že po jeho zatknutí musí nasledovať spravodlivý a nezávislý súd, ktorý prebehne v súlade s medzinárodnými štandardami. Lebo spôsob, akým bude proces vedený, kľúčovým spôsobom ovplyvní budúcnosť Iraku. Podľa AI sa proces so Saddámom Husajnom nesmie zmeniť na pomstu. Ako bývalý predstaviteľ irackých ozbrojených síl je Saddám Husajn vojnovým zajatcom. Musia mať k nemu preto prístup delegáti Medzinárodného výboru Červeného kríža. Ako každému inému podozrivému zločincovi mu medzinárodné právo zaručuje istú ochranu. Nesmie byť mučený a má nárok na spravodlivý súd, argumentuje Amnesty International. Aj nový kanadský premiér Paul Martin vyzval prezidenta USA, aby zabezpečil, že bývalý iracký prezident bude súdený spravodlivým a čestným súdnym procesom. Štátny tajomník ruského ministerstva zahraničných vecí a splnomocnenec Moskvy pre Irak Jurij Fedotov upozornil, že o osude svojho

zvrhnutého vodcu

môžu rozhodnúť len obyvatelia Iraku. „Aby sa zabránilo právnym nezrovnalostiam,“ povedal J. Fedotov, „bolo by optimálne, ak by túto otázku vyriešili legitímne súdne orgány nového zvrchovaného Iraku.“ Je vecou Iračanov rozhodnúť o osude bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna, uviedol jordánsky minister zahraničných vecí Marwán Muašír a dodal, že súd je irackou záležitosťou. Je na Iračanoch, aby rozhodli o osude Saddáma Husajna. Hoci Veľká Británia nesúhlasí s trestom smrti, bude rešpektovať rozhodnutie irackých súdov o budúcom osude bývalého diktátora. Britský minister zahraničných vecí Jack Straw vyhlásil, že Londýn bude rešpektovať aj prípadný najvyšší trest. Vatikánsky kardinál Renato Martino kritizoval armádu USA, že zverejnila videozáznam, na ktorom s bývalým prezidentom Iraku zaobchádzali ako s dobytkom. Vatikán si želá, aby Saddáma postavili pred riadny súd a aby ho súdila „adekvátna inštitúcia“, uzavrel kardinál R. Martino. Medzinárodný proces požadujú pre svojho otca dcéry Saddáma Husajna. „Nášho otca by nemala súdiť dočasná vládna rada Iraku, nastolená okupantmi. Naopak, požadujeme pre Saddáma Husajna spravodlivý a legálny medzinárodný proces,“ povedala Raghad Husajnová v telefonickom rozhovore s televíznou stanicou al-Arabíja, ktorá má sídlo v Dubaji.

Francúzsky obhajca Jacques Verges, ktorý v minulosti obhajoval nacistického zločinca Klausa Barbieho a španielskeho teroristu Carlosa Šakala, v pondelok vyjadril pripravenosť prevziať obhajobu Saddáma Husajna. Zdôraznil, že bývalý vodca Iraku má nárok na prezumpciu neviny. Podľa neho je ukrývanie Saddáma, ktorého v sobotu zajali

americkí vojaci,

v rozpore s medzinárodnými konvenciami. Vypočúvaním bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna americký minister obrany Donald Rumsfeld poveril Ústrednú spravodajskú službu (CIA). Saddámov postoj po víkendovom zatknutí označil za rezignovaný. Bývalý iracký diktátor s vyšetrovateľmi pri prvých výsluchoch veľmi nespolupracoval a neprezradil žiadne podstatné informácie. A tak otázka pre vyšetrovateľov znie: Ako ich získať? Spojené štáty síce vyhlásili, že zvrhnutý diktátor je chránený ženevskými konvenciami, čo okrem iného znamená, že pri výsluchoch proti nemu nemôžu byť používané žiadne donucovacie prostriedky, bývalá členka britskej vojenskej rozviedky Ellie Goldsworthyová však uvádza, že západní vojenskí vyšetrovatelia poznajú mnoho metód, ako prinútiť väzňa hovoriť. Americká armáda zadržiava exprezidenta na neznámom mieste, kde ho podrobuje intenzívnemu vypočúvaniu. Podľa vyjadrenia jedného z vysokopostavených irackých sudcov nemožno očakávať začatie súdneho procesu ani v najbližších mesiacoch.

Eva Martinčeková