Bush potrebuje aj silnú menu

Takmer dvojročný nepretržitý pokles kurzu amerického dolára oproti všetkým významným menám sa nezastavil ani po správach o zadržaní bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna. Dolár sa najprv v pondelok mierne posilnil, v ďalších hodinách však oproti euru pokračoval v objavovaní nových historických miním.

Tento pre dolár na prvý pohľad nepriaznivý trend bude trvať minimálne dovtedy, kým sa nevzchopí americká ekonomika. Pre terajšieho prezidenta Georga Busha bude najlepšie, ak sa hospodárstvo na nohy postaví ešte do začiatku prezidentských volieb, ktoré sú naplánované na koniec budúceho roka. Úplne najlepšie by pre Busha bolo, keby rastúcu ekonomiku na konci jeho funkčného obdobia sprevádzala aj silná mena, tak ako v čase uvedenia do úradu.

Časy najdlhšie trvajúcej expanzie v novodobých dejinách sú však už dávno preč a dnes najväčšie hospodárstvo sveta stojí na hranici medzi recesiou a stagnáciou. Ekonomické výsledky zatiaľ 100-percentne nepotvrdili priaznivý trend aj napriek tomu, že centrálna banka v začiatočnom období recesie zaplavovala americké hospodárstvo lacnými peniazmi a vláda Georga Busha daňovými škrtmi chcela podporiť spotrebiteľov viac míňať. Tak Fed ako aj vláda v posledných rokoch použili všetky svoje tromfy, keď úrokové sadzby klesli na najnižšiu hodnotu za posledných viac ako 40 rokov a zníženie daňových príjmov sa podpísalo pod jeden z najväčších rozpočtových deficitov. Jednou z posledných možností, ako jednoznačne dostať americkú ekonomiku nad hladinu, zostalo zreálniť hodnotu nadhodnoteného amerického dolára.

Spojené štáty napriek vyhláseniam najvyšších predstaviteľov jednoducho už nie sú schopné udržiavať vysoký kurz americkej meny tak, ako v čase najväčšej slávy v druhej polovici 90-tych rokov. Vtedy neboli žiadne problémy s presadzovaním oficiálnej „politiky silného dolára“. Silná mena totiž bola signálom, že investície v dolárových aktívach sa naozaj vyplatia. Teraz sa však politika silného dolára stala obeťou recesie. Firmy na domácom trhu boli totiž konfrontované s lacným dovozom najmä z Ázie a v problémoch sa ocitli aj americkí exportéri. Slabá mena tieto starosti s najväčšou pravdepodobnosťou vyrieši a americké firmy začnú prosperovať. Aj preto vládu dnes netrápi oslabovanie dolára a niekoľkoročné minimá voči všetkým významným menám nevníma ako ekonomické zlo. Americký prezident George Bush, ale aj minister financií John Snow už niekoľkokrát zopakovali, že hodnotu dolára budú určovať iba obchodníci na devízových trhoch. Tým prakticky americká administratíva zavrhla myšlienku možnej intervencie a uspokojila sa so slabou menou. Na druhej strane však Bush aj Snow nezabudnú pripomenúť, že Spojené štáty sa budú aj naďalej pridržiavať politiky silného dolára.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o rozpoltenosť vo vyhláseniach americkej administratívy. George Bush si však je vedomý toho, že na znovuzvolenie potrebuje najprv slabú a následne silnú americkú menu. K silnému doláru však zas potrebuje rastúcu ekonomiku, primerané úrokové sadzby a nižší rozpočtový a obchodný deficit.

Marcel Laznia