Koudelkových tridsať minút

Sociálnosť ekonomiky, nech je zapísaná v Ústave SR, tak ako celý rad iných demokratických a od nepamäti svätých princípov, tá stojí a padá na konkrétnych ľuďoch. Na 165. mítingu Hospodárskeho klubu (NEF), ktorý bol v predvčerom, sa o tom opäť raz presvedčili jeho účastníci. Takmer stovka podnikateľov a jeden politik v osobe Petra Weissa sa vskutku pekelne sústredili na to, čo im vysvetľoval Ladislav Koudelka, generálny riaditeľ SVIK Svidník. Priblížil im, ako je možné, že v decembri 2003. roku zamestnáva v konfekčnej fabrike tristojedenásť mladých rómskych žien - šičiek. Nie, nestal sa zázrak, veď pred štyrmi rokmi to bolo len sedemdesiat šičiek. Iba Ladislav Koudelka sa zaťal a naraz začal riešiť niekoľko problémov. A to nielen potrebu nových šičiek, ale aj „transformáciu“ rómskych dievčat. Príležitosť získať kvalifikáciu z vyše stovky 15- až 19-ročných využijú štyri pätiny a ich pracovné výkony majú za následok mzdu medzi osem- až desaťtisíc korún mesačne. Pracovné prostredie, starostlivosť zamestnávateľa o pracovné a vôbec sociálne podmienky podstatne prispieva k tomu, že začínajú žiť nielen materiálne lepšie, ale aj dôstojne - bez odkázanosti na akékoľvek núdzové dávky. Najdôležitejšie však je, že sú príkladom pre ostatných. Ladislav Koudelka mal tú schopnosť, že vyriešil rovnicu o mnohých neznámych, ale o pamätnej tabuli nesníva.

Bolo mu príjemne, lebo sa stal hviezdou večera. Nie smotánkovou, ale kvôli tomu, čo dokázal, a u nejedného z prítomných klubistov aj kvôli svojmu ľudskému rozmeru a podnikateľskej zodpovednosti. Tak trochu ho zamrzelo, že z pozvaných na toto klubové podujatie neprišiel vicepremiér P. Csáky, ktorému do agendy patrí aj rómske etnikum. Prítomným však politici tentoraz nechýbali, pretože v ten večer najmenej desiati podnikatelia sa rozhodli podporiť projekt s dlhým, ale s veľavravným názvom: O Rómoch Rómom - O Rómoch (Ne)Rómom, Rómovia Rómom - (Ne)Rómovia s Rómami. Projekt, ktorý vznikol na začiatku decembra na klubovej pôde a priamo-nepriamo na podnet prezidenta Svetovej banky Jamesa Wolfensohna a ďalších veličín svetovej ekonomiky, ktorí akoby začali nové ťaženie proti najväčšiemu civilizačnému nepriateľovi, ktorým je chudoba. Oficiálne neobjavené perpetuum mobile, keďže sa stále potvrdzuje, veď v praktickom živote aj v našich končinách je z chudoby len chudoba. Bol to jeden z najzaujímavejších klubových mítingov, najmä pre svoju konkrétnosť, adresnosť a podnetnosť, o ktorú sa postaral hneď v úvode Ladislav Koudelka, inak už v 1997. roku poctený Zlatým biatecom.

Jeho polhodina by sa mnohým politikom zišla, poznamenal jeden z podnikateľov. Za svoju časť v spomínanom projekte sa Ladislavovi Koudelkovi dostalo nemenej vzácnej pocty v podobe striebornej platničky s nápisom Prominent ekonomiky. Sociálnosť ekonomiky, to vskutku nie je vec vznešených formulácií a formuliek, vybásnených želaní, ale konkrétnych činov. Výsledkami svojej práce to potvrdili aj ďalší z ocenených tradičnými a prestížnymi cenami Zlatý biatec a Prominent ekonomiky.

Peter Kasalovský