Nehrá sa len o rozpočet

Komentuje Vladimír Turanský

Je slabou útechou v nervóznej atmosfére pred schvaľovaním rozpočtu na rok 2004 tvrdiť a naoko sa uspokojovať, že tento základný zákon aj tak nikdy nebol schválený v tej podobe, ako ho do parlamentu posunula vláda. Tá je pod takým tlakom, ako azda ani jedna jej predchodkyňa v novodobej histórii Slovenska. Lebo rozpočet, aj keď ho kabinet nespojí s hlasovaním o dôvere, tak výsledok hlasovania bude chtiac-nechtiac správou o miere tejto dôvery. V parlamente je príliš veľa „slobodných“ poslancov, ktorí sa rozhodnú podľa svojho vedomia a svedomia. Chcelo by sa tomu veriť, no situácia asi nie je ani v ich zoskupení taká priezračná, jednoznačná. Aj keď niektorí poslanci bývalej koalície by to najmä premiérovi s radosťou v rozpočte „spočítali“.

Napríklad záujmom Slobodného fóra Ivana Šimka je, aby rozpočet bol dobrý a k tomu, aby sa takým podľa neho stal, ho nepochybne povedú viaceré pozmeňujúce návrhy. Za mimoriadne vážne pritom považuje pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska ku školstvu, privysoká sa mu zdá rezerva vlády a premiéra (!), priveľa má vraj i tajná služba. Nezávislý Robert Nemcsics bude chcieť pre neho podstatné veci presadiť v pléne. Ján Mikolaj konštatuje, že zákon nemôže akceptovať aj z dôvodu príliš vysokého schodku. Ak k tomu prirátame vážne pripomienky a výhrady strany ANO, ktorá by chcela financie pre viaceré rezorty, ale aj Strany maďarskej koalície, tak prijateľný prienik týchto návrhov a požiadaviek sa bude hľadať veľmi ťažko. Zdá sa, že ministerstvo financií bude musieť, azda po prvý raz v tomto roku, ustúpiť, aj keď nechce. Na pozadí nedávnej chyby pri zostavovaní tohtoročného rozpočtu nebude mať totiž jeho šéf ľahkú úlohu presvedčiť poslancov o svojej pravde. Bude rád, ak zákon prejde s deficitom pod štyri percentá (namiesto 3,9 % existuje návrh na 3,99%). Potom by sa ušlo aj toľko diskutovaným priamym platbám poľnohospodárom na navýšenie do úrovne 55 % priemeru EÚ. V tejto súvislosti zdá sa byť rozumný argument, aby sa dalo agropodnikateľom maximum, čo sa dohodlo s EÚ, a ak sa v roku 2004 ukáže, že je to naozaj veľa, tak o rok by dostali menej.

V súvislosti s rozpočtom je v neistote aj premiér Dzurinda. Vie, že spolu s rozpočtom pôjde o jeho osobnú prestíž a možno aj budúcnosť kabinetu. Pocit, že viac ide skôr o toto ako o samotnú kvalitu rozpočtu, je niekedy až príliš silný.