Účinnejší a lacnejší

Komentuje Ján Rehák

Nie sú ojedinelé názory, že nové pracovné miesta nemôže vytvárať ani štát, ani žiadny štátny revitalizačný program. Štát môže iba prispievať na zachovanie archaickej štruktúry ekonomiky, ktorá je neschopná konkurencie. Isto, cieľom hospodárskej politiky nemôže byť „záchrana“ pracovných miest spojených s takouto štruktúrou, ale iba a predovšetkým vytváranie priaznivých podmienok na podnikanie. Iba tak je možné očakávať vytváranie nových pracovných príležitostí. Podnikateľské prostredie stále trpí kvôli nedokončenej transformácii. Zásadnú ekonomickú reformu nenasledovala transformácia práva. Nielen daňové sadzby, ale aj výber daní „podkopáva“ podnikateľskú činnosť. Poplatník, pokiaľ má nedoplatky, platí penále či úroky od prvého dňa omeškania a lehoty na nápravu sú krátke a striktné. Keď má však preplatky, alebo čaká na vrátenie DPH (v prípade vývozu), sú lehoty, ktoré si štát určil na vrátenie, buď príliš dlhé, alebo vôbec žiadne. Štát tiež neplatí žiadne úroky z peňazí, ktoré celé mesiace zadržiava a užíva. Zníženie daňovej záťaže by malo byť predovšetkým o tom, že peniaze zostanú vo vreckách daňových poplatníkov, takže štát bude musieť vyjsť s nižšími príjmami. Štátny rozpočet má rezervy. Nepopulárnymi, ale nevyhnutnými krokmi musí vláda zabrzdiť explóziu tzv. mandatorných výdavkov. Rezervy sú ale aj v rozsahu činnosti štátu. Ten sa musí sústrediť na to, na čo si ho občania vytvorili, teda na tvorbu pravidiel a dohľad nad ich dodržiavaním, na obranu a bezpečnosť, na vzdelanie, na menu a zahraničnú politiku. Vo všetkom ostatnom sú nekonečné možnosti na presun právomocí priamo na občanov, či na obce a kraje. Takto vymedzený štát môže byť nielen účinnejší, ale aj podstatne lacnejší.