Odmietnutie návrhu ako celku

Ústav štátu a práva SAV k návrhu Zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

Podklady predložené na zaujatie stanoviska:

1. Návrh zákona z ... 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), podľa ktorého by zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2004

2. Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania k materiálu ad. 1

Dňa 26. októbra 2003 boli predsedom Legislatívnej komisie P SAV predložené riaditeľovi Ústavu štátu a práva SAV vyššie uvedené materiály so žiadosťou o pripomienky k nim do 31. októbra 2003.

Napriek tomu, že ide už o veľmi pokročilé štádium zaoberania sa uvedeným návrhom v legislatívnom procese, Ústav štátu a práva SAV je prvýkrát oslovený so žiadosťou o pripomienky k návrhu nového autorského zákona (aj to nie priamo z prostredia legislatívneho procesu, ale interne v rámci SAV), keď sa už pravdepodobne len máločo zásadné a celkovo koncepčné dá na tvárnení predloženého textu v legislatívnom procese ovplyvniť.

Pritom ide o jeden zo spoločensky najzávažnejších zákonov, ktorý upravuje neobyčajne citlivé, mnohoaspektové vzťahy týkajúce sa tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti a má aj mimoriadne závažné medzinárodné súvislosti vzhľadom na celý rad medzinárodných zmlúv o duševnom vlastníctve, ktorými je Slovenská republika viazaná - tak v európskom meradle, ako aj v globálnych súvislostiach. V širokej miere sa však dotýka aj subjektov, ktoré sa priamo o oblasť autorského práva a s ním súvisiacich práv ani nezaujímajú (podnikateľov s modernou technikou i občanov - spotrebiteľov).

Chceme preto zdôrazniť, že toto naše stanovisko nie je pripomienkovaním predloženého materiálu. Toto stanovisko je odmietnutím uvedeného materiálu ako celku, pretože nerieši najzákladnejšie koncepčné otázky, ktoré moderný autorský zákon má riešiť.

Vedeckí pracovníci Ústavu štátu a práva SAV môžu dokumentovať veľmi rozsiahlym zoznamom svojich vedeckých, odborných aj popularizačno-osvetových prác, vrátane prekladov prác renomovaných svetových odborníkov v oblasti autorského práva z nemeckého, anglického a francúzskeho jazyka (uverejnené časopise Ústavu štátu a práva SAV Právny obzor a v časopise vydávanom Ministerstvom spravodlivosti SR Justičná revue aj inde) od roku 1993, ako aj osobnými písomnými apelmi - listami adresovanými konkrétnym kompetentným predstaviteľom ústredných štátnych orgánov a členom zákonodarného zboru - svoju dlhodobo intenzívnu aktivitu v záujme serióznej prípravy nového slovenského autorského zákona. Napriek tomu, Ústav štátu a práva SAV ako vedecká inštitúcia v oblasti právnych vied, nebol nikdy oslovený, aby sa koncepčne podieľal na tvorbe takej závažnej normy, ktorá sa zásadne dotýka aj celej Slovenskej akadémie vied (ide najmä aj o autorskoprávnu ochranu výsledkov vedeckej tvorby realizovanej v rámci SAV) a aby svojimi intelektuálnymi možnosťami pomohol formulovať predovšetkým a na prvom mieste zásady, z ktorých má vychádzať a na ktorých má spočívať táto - opakovane zdôrazňujeme - nesmierne závažná a citlivá zákonná úprava najširšieho spoločenského dosahu.

Okrem vedeckej sféry sa bude dotýkať aj inak tvorivo činných osôb, osobitne umelcov vo všetkých oblastiach umenia i činnosti masových médií. Zásadným spôsobom sa dotýka aj podnikateľov, ktorí nové výsledky tvorivej činnosti rozširujú v spoločnosti. Avšak čo chceme osobitne zdôrazniť, v spojitosti s inštitútom tzv. kolektívnej správy práv podľa autorského zákona, tá má osobitný ekonomický vplyv aj na výrobcov a dovozcov nenahraných nosičov, prístrojov na zhotovovanie rozmnoženín zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, reprografických a podobných technických zariadení, právnických alebo fyzických osôb poskytujúcich rozmnožovacie služby, ako aj predajcov uvedených zariadení a nosičov (porov. najmä § 21 ods. 5 až 8 platného autorského zákona a § 24 ods. 6 až 9 a § 78 a nasl. návrhu nového autorského zákona), a tým aj na celé trhové prostredie podnikania s touto technikou a na konečných spotrebiteľov.

Pritom v spojitosti s inštitútom tzv. kolektívnej správy a s tým, za čo všetko chcú organizácie tzv. kolektívnej správy dnes vyberať peniaze z dôvodu „používania autorských diel“, už v reálnom praktickom živote dochádza doslova k absurdnostiam, ktorým však dotknuté subjekty nevedia čeliť pod tlakom organizácii tzv. kolektívnej správy, ktoré sa odvolávajú na platný zákon (napr. ani šofér v autobuse nemá púšťať nahlas hudbu, lebo ak ju počujú cestujúci, ide už vraj o údajné „verejné šírenie“ predmetov ochrany podľa autorského zákona, za ktoré má prevádzkovateľ dopravného prostriedku platiť príslušnej organizácii kolektívnej správy; to je však len jeden z príkladov absurdností, kam dospela tzv. kolektívna správa práv podľa autorského zákona od roku 1997 v praxi (verejnosť predsa nenastupuje do dopravného prostriedku, aby počúvala hudbu zo šoférovho rádia, ale aby využila dopravnú službu a odviezla sa, kam potrebuje; a na druhej strane, vodič si ju púšťa azda aj preto, aby neupadol do mikrospánku, čo pri jeho vysokej zodpovednosti za životy a zdravie cestujúcich možno ľudsky celkom chápať). Podobne je to pri hudbe znejúcej na „verejnej toalete“. Špekuluje sa už aj o tom, že týmto spôsobom by mali byť „spoplatnené“ dokonca aj hudobné nástroje - pri tejto „extenzívnej logike“ nevieme, čo nás v spojitosti s inštitútom tzv. kolektívnej správe ešte čaká.

Autorský zákon je „základným zákonom“ pre celú oblasť kultúry, vedy aj médií. Jeho poslaním na prvom mieste má byť stimulovanie novej tvorivej činnosti a spoločenského rozširovania jej výsledkov v korektných právnych formách.

Pripomíname, že to bol člen Vedeckej rady Ústavu štátu a práva SAV a dlhodobý člen redakčnej rady vedeckého časopisu vydávaného Ústavom Právny obzor prof. JUDr. Ján Švidroň, CSc., ktorý už v rokoch 1993 a 1994 celým radom článkov i prekladov zo zahraničnej vedeckej literatúry medializoval v odbornej a vedeckej právnickej tlači potrebu serióznej prípravy nového autorského zákona. Teoretické úvahy o potrebe prípravy nového autorského zákona do praktickej legislatívnej roviny uplatnil aj tým, že v marci roku 1994 pripravil pre Ministerstvo kultúry SR Legislatívny zámer na prípravu nových zákonných úprav v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv uverejnený in: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, usporiadanej v rámci IV. Lubyho právnických dní „Duševné vlastníctvo v procese transformácie právneho systému“, Dies Luby Iurisprudentiae Nr. 4., Právnická fakulta Univerzity Komenského, 1997, s. 75-81.

Hoci tento Legislatívny zámer operatívna porada ministra kultúry prijala dňa 28. marca 1994 (záznam č. 3/1994, bod 5. a), nerealizoval sa a príprava autorského zákona bola administratívne zverená odborníkom z iných oblastí ako je autorské právo (v roku 1995 prof. JUDr. Juraj Cúth, DrSc., po ňom iní).

Uvedený legislatívny zámer z roku 1994 predpokladal čas serióznej prípravy nového slovenského autorského zákona - vrátane nevyhnutnej hĺbkovej komparácie nových zákonov pre oblasť autorského práva (prijatých v západnej Európe od druhej polovice 80-tych rokov, najmä pod vplyvom dopadu vedecko-technického rozvoja na autorské právo a s ním súvisiace práva a ich medzinárodné súvislosti) - 3 až 5 rokov. Operatívna porada ministra kultúry, ktorá uvedený zámer prijala, však zároveň uznesením nastolila požiadavku pripraviť návrh nového autorského zákona v celkom nereálnej lehote - 3 mesiace. Autor legislatívneho zámeru pri ním navrhovanom časovom rozpätí bral do úvahy, že ide o jeden z odborne najnáročnejších a spoločensky najcitlivejších zákonov, a to tak pokiaľ ide o jeho domáce, ako aj medzinárodné súvislosti.

Možno poukázať na skutočnosť, že napríklad Belgicko sa veľmi dlho pripravovalo na nahradenie svojho starého autorského zákona z roku 1866; stalo sa tak až v roku 1994 - po veľmi dlhej príprave; a ako sa nedávno medzinárodne medializovalo - takisto sa tak nestalo bez nových problémov. Uvedený počet rokov, predpokladaných na prípravu nového autorského zákona v uvedenom legislatívnom zámere, nielenže uplynul, ale bol aj podstatne prekročený - stále však bez výsledku, ktorý by z právno-vedeckého hľadiska bolo možné ohodnotiť ako seriózny. Slovenská republika sa naďalej borí s prípravou nových zákonov pre oblasť autorského práva a ani aktuálny stav nenasvedčuje skorému dobrému legislatívnemu výsledku. A to všetko len preto, lebo sa najskôr nevyjasnili zásadné koncepčné otázky a zásady novej zákonnej úpravy a nikdy sa nevytvoril odborne dostatočne fundovaný tím pre takú náročnú legislatívnu úlohu. Povedané našou akademickou rečou - nerešpektovali sa vedecké základy tvorby práva, čo je však všeobecnejší problém našej legislatívy ako takej.

Samozrejme, na aktuálnom stave prípravy nového autorského zákona sa takisto podpísali časté zmeny na čele zodpovedného rezortu a meniace sa politické priority jednotlivých ministrov v oblasti kultúry. V nadväznosti na uvedené, v krátkosti doplníme podstatnú chronológiu doterajšieho legislatívneho procesu, ktorý vyústil do súčasného zlého stavu.