Na 225 miest vyše 2000 kandidátov

V Rusku sa v nedeľu konajú štvrté parlamentné voľby od rozpadu ZSSR

Približne 110 miliónov občanov Ruskej federácie vrátane tých, ktorí žijú v zahraničí a budú môcť hlasovať na veľvyslanectvách, bude mať v nedeľu možnosť zvoliť zloženie 450-člennej Štátnej dumy, dolnej komory Federálneho zhromaždenia. Na rozdiel od minulých volieb sa bude hlasovať aj v Čečensku. Volebné moratórium sa začína štyri dni pred dňom volieb. Zverejňovanie prieskumov verejnej mienky a odhadov voličských preferencií je zakázané až do zatvorenia volebných miestností. Predvolebná kampaň sa končí v sobotu. V niektorých izolovaných častiach Ruska občanom umožnili voliť už koncom novembra. Ide v prvom rade o námorníkov, bádateľov na výskumných staniciach za polárnym kruhom či na severe žijúce pôvodné obyvateľstvo.

V nedeľu 7. decembra začnú ako prví voliť občania na Ďalekom východe a ako posledné sa volebné miestnosti zavrú v najzápadnejšom cípe Ruskej federácie - v Kaliningradskej oblasti, ktorá leží medzi Poľskom a Litvou. Na koniec hlasovania v kaliningradskej enkláve bude čakať celá krajina - i svet -, pretože až potom Ústredná volebná komisia zverejní prvé odhady výsledkov. Nedeľňajšie voľby budú v poradí štvrté od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Hlasovanie sa konalo v rokoch 1993, 1995 a 1999.

Prvá Duma v ruských dejinách vznikla za vlády cára Mikuláša II. v roku 1906. Vzhľadom na to, že voľby sa konajú podľa pomerného a väčšinového systému, každý volič dostane dva lístky pre oba typy hlasovania.

Pomerným systémom bude zvolených 225 poslancov z kandidačných listín 23 politických strán, keď hranicou na vstup politického subjektu do parlamentu bude päť percent získaných hlasov - pracuje sa však na reforme volebného zákona, ktorá by prahovú hodnotu zvýšila na sedem percent, čo však nebude platiť v prípade, ak reálnu šancu dostať sa do parlamentu budú mať len dve strany. Väčšinovým systémom zvolia 225 poslancov. O poslanecký mandát bude v nedeľu bojovať viac ako 2000 kandidátov.

Jednoznačným favoritom volieb je centristická koalícia Jednotné Rusko s očakávaným ziskom 25 - 29 percent hlasov. Teší sa nesmiernej publicite v ruských médiách, čo narazilo na odpor komunistov. Tí týždeň pred voľbami vycúvali zo združenia Voľby 2003, ktoré monitoruje regulárnosť predvolebnej kampane a neskôr i samotných volieb, a stiahli podpis Zmluvy za čestné voľby s vysvetlením, že v situácii, keď Ústredná volebná komisia ignoruje prípady zjavného porušenia volebného zákona, nemôže byť ani reči o čestnom volebnom boji.

Komunistická strana Ruskej federácie stále žije a získava hlasy vďaka 20 - 25 percentám voličov nostalgicky spomínajúcich na zašlú slávu a vplyv Sovietskeho zväzu. Strana vedená v prezidentských voľbách večne druhým Gennadijom Ziuganovom sa síce snaží modernizovať a zaradiť sa k sociálnej demokracii, ale je si vedomá, že ťaží práve z povesti nástupcu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. V ich programe je boj s korupciu i bezplatné školstvo a zdravotníctvo.

Tretím významným aktérom boja o kreslá v Dume je Liberálnodemokratická strana Ruska vedená Vladimirom Žirinovským, ktorý sa len ťažko zbaví povesti enfant terrible ruskej politiky. Populista prvej triedy a skvelý rečník sa dokáže voličom prihovoriť ich jazykom, a hlavne vďaka tomu môže jeho strana rátať so 7 - 8 percentami hlasov. O tejto strane sa hovorí, že je stranou jedného muža. Všetci ostatní kandidáti boli vnímaní ako menej dôležití. Zmení sa to týmito voľbami, keďže na „skromnom“ treťom mieste kandidačnej listiny je Žirinovského syn Vladimir Voľfovič, 27-ročný vedecký ašpirant Inštitútu medzinárodných vzťahov.

Zväz pravicových síl si robí nádeje na zisk 4 až 5 %, takže pod vedením Borisa Nemcova má šancu dostať sa do parlamentu. Okrem tohto muža s povesťou mladého reformátora a vyznávača trhovej ekonomiky je na kandidačnej listine aj populárna Irina Chakamada, jedna z mála žien na ruskej politickej scéne, ako aj Anatolij Čubajs, známy ako strojca často spochybňovanej privatizácie a v súčasnosti šéf monopolu Energosystémy Ruska. Strana chce presadzovať profesionalizáciu armády a uprednostňuje princípy demokracie pred „byrokratickým, etatickým a policajným“ kapitalizmom. Hlasy získava vďaka cielenej orientácii na mladších voličov, ktorým je sympatická jeho dynamika a obrana spoločnosti, kde je možné pracovať a dobre zarobiť.

Reformná opozícia združená v bloku Jabloko si pestuje obraz neskorumpovateľnej strany, ktorá kladie dôraz na ekonomiku Ruska. Aj vďaka lídrovi Grigorijovi Javlinskému jej dávajú prednosť vysokoškolsky vzdelaní ľudia a intelektuáli. Jeho pokusy o zlúčenie so Zväzom pravicových síl neboli korunované úspechom. V týchto voľbách hrozí, že priority Jabloka - vybudovanie právneho štátu, aktívnej občianskej spoločnosti a silnej ekonomiky - neoslovia ani päť percent voličov, takže strane hrozí, že zostane mimo parlamentu.

(TASR)