Röntgenové závoje

Iba vo vzdialenosti asi 500 svetelných rokov od Zeme sa nachádza Geminga - neutrónová hviezda stará 350 000 rokov, ktorá sa rúti vesmírom rýchlosťou 120 kilometrov za sekundu. Astronómovia teraz pomocou európskeho röntgenového teleskopu XMM-Newton zistili, že táto hviezda za sebou zanecháva dva röntgenové závoje.

Geminga je k nám z neutrónových hviezd najbližšie. Neutrónové hviezdy dávajú o sebe zvyčajne vedieť v rádiovej oblasti, ale Geminga je rádiovo „nemá“. Hviezda však periodicky vysiela intenzívne gama lúče, čo z nej robí jeden z najsilnejších zdrojov žiarenia gama na nebi.

Svojím rýchlym pohybom vytvára Geminga drvivú rázovú vlnu, ktorá komprimuje medzihviezdne médium, okolitý plyn a magnetické pole hviezdy. Nedávno objavené röntgenové závoje spôsobujú podľa modelových výpočtov vysokoenergetické elektróny, ktoré sú uväznené v roztiahnutom magnetickom poli, odkiaľ vysielajú röntgenové žiarenie.

Samotné elektróny vznikajú v hustom okolí hviezdy. Geminga sa otočí raz za štvrť sekundy okolo svojej osi, takže elektróny a pozitróny dostanú extrémne zrýchlenie a stávajú sa zdrojom vysokoenergetického gama žiarenia. Vedci si pôvodne mysleli, že všetky elektróny sa premenia na gama lúče, ale niektorým sa evidentne podarí uniknúť z tohto extrémneho regiónu, čím vytvárajú pozorované röntgenové závoje dlhé asi tri milióny kilometrov.

Výskum Gemingy je pre astronómov dôležitým krokom v odhaľovaní skutočného charakteru ďalších zdrojov gama žiarenia, ktoré tiež môžu byť „rádiovo nemými“ neutrónovými hviezdami. Gemingu objavil americký satelit v roku 1973 v súhvezdí Gemini a jej meno je zloženina slov Gemini gamma ray source.

(hy)