Zrodil sa umelý vírus

Tímu amerických vedcov na čele s pionierom genetiky Craigom Venterom sa podarilo za rekordne krátky čas 14 dní poskladať zo segmentov DNA jednoduchý živý organizmus. Ide o dlhší čas známy vírus Phi-X174, ktorý infikuje a zabíja iba baktérie. Vírus Phi-X174 je prvý organizmus, ktorého genóm vedci prečítali. Tento genóm sa skladá z 5386 segmentov DNA, usporiadaných do malého kruhu. Aby sa čo najskôr dospelo k optimálnemu výsledku, adaptoval Venterov tím v laboratóriách Institute for Biological Energy Alternatives v Rockville, štát Maryland, bežne používanú metódu polymerázovej reťazovej reakcie (PCR), ktorou sa získavajú kópie úsekov DNA. Nová metóda polymerázovej kruhovej reakcie (PCA) produkuje dvojvláknové kópie určitých postupností génov, ktoré sa potom zložia do podoby konečného genómu. Vedci poskladali časti genómu vírusu z oligonukleotidov, malých úsekov jedného komplementárneho vlákna DNA. Po spojení týchto častí sa pomocou PCA skonštruoval dvojvláknový virálny genóm. Za 14 dní vznikla virálna DNA, ktorá bola identická s DNA prírodného vírusu Phi-X174. Syntetický vírus sa správal rovnako ako prírodný, teda infikoval a zabíjal baktérie. Podľa vzoru Phi-X174 by sa mohli o niekoľko rokov sériovo produkovať mikroorganizmy, likvidujúce napríklad jadrový odpad. Realitou môžu byť aj baktérie iba na čistenie odpadových vôd. Uhoľné elektrárne by mohli mikróby využiť na likvidáciu škodlivého oxidu uhličitého. V medicínskom odvetví by mohli umelé vírusy útočiť na pôvodcov chorôb odolných proti antibiotikám. Ďalšie organizmy vyrobené v laboratóriu môžu pomôcť objavovať biologické bojové látky. Vakcíny na báze DNA by sa dali vylepšiť a ich výroba zrýchliť.

Výskumníci, ktorí v Stony Brook v štáte New York v roku 2002 po trojročnom experimentovaní vytvorili prvý syntetický vírus, boli podľa Arthura Kaplana, riaditeľa Ústavu pre bioetiku na Pensylvánskej univerzite, v prenesenom význame bratmi Wrightovcami - pioniermi letectva. Ale Venter, ktorý je vedúcim tímu, ktorý „vyrobil“ umelý vírus, je ten, kto nám teraz daroval prvé lietadlo, povedal. Kaplan, ktorý je aj profesorom filozofie, novú Venterovu metódu v princípe podporuje, no má aj určité obavy. V záujme jej zmysluplného a bezpečného využívania treba mať jasno vo vlastníckych právach a prístupe k novej technike. Takisto treba zabezpečiť, aby sa syntetické organizmy nedostali do nepovolaných rúk.

(hdc)