Dolár už nie je to, čo býval

Pedro Solbes sa neobáva historických hodnôt eura

Na prvý pohľad nepochopiteľná situácia. Aj keď ekonomika Spojených štátov v posledných mesiacoch vykazuje oveľa lepšie výsledky ako 12 štátov eurozóny, dolár na páre s eurom stráca pevnú pôdu pod nohami. Len za posledné dva dni spoločná európska mena oproti svojmu americkému rivalovi dvakrát prekonala historické maximum. Pred niekoľkými mesiacmi čosi nevídané sa zo dňa na deň stalo skutočnosťou. Hodnota eura sa v týchto dňoch oproti doláru na devízovom trhu pohybuje okolo úrovne 1,2 USD/1 EUR.

Keď sa minulý piatok dostalo euro po prvý raz vo svojej histórii dostalo nad hodnotu 1,2 USD/1 EUR, niektorí analytici to pripisovali zníženej likvidite vzhľadom na sviatok v Spojených štátoch amerických. Investori však predávali dolár a uzatvárali svoje pozície v domnienke, že americkej mene môžu počas predlženého víkendu v USA uškodiť teroristické útoky. Pozorovatelia sa zhodli v názore, že za oslabením dolára stojí okrem bezpečnostnej situácie vo svete aj protekcionistická politika Spojených štátov a problematická vonkajšia nerovnováha americkej ekonomiky. Tieto udalosti zahmlievajú aj pozitívne informácie o raste HDP, vývoji v priemysle či o zlepšení situácie na americkom trhu práce.

Protekcionizmus je slovo, ktoré sprevádza ekonomiku Spojených štátov už nejaký čas. V snahe zastaviť recesiu v USA administratíva Georga Busha uvalila na niektoré tovary dovozné clo. Najviac pozornosti Spojené štáty získali vďaka clu na oceľ, ktoré takmer rozpútalo obchodnú vojnu medzi USA a starým kontinentom. Za nezákonné ho nedávno označila aj Svetová obchodná organizácia (WTO). K obchodnej vojne však nemusí prísť, pretože podľa pondelkového vydania denníka Washington Post americký prezident pravdepodobne zruší clá na oceľ. Hovorca Bieleho domu však včera uviedol, že „záležitosť sa stále vyhodnocuje“. V reakcii na článok v denníku Washington Post sa doláru podarilo odraziť od dna.

Pre najväčšiu svetovú ekonomiku je nebezpečnou aj nerovnováha platobnej bilancie. Príliš veľký deficit zahraničného obchodu už Spojené štáty nedokážu vykryť ani prílevom zahraničného kapitálu, či už v podobe akcií alebo štátnych obligácií. A preto jediným riešením je podporiť amerických exportérov, a tým aj zahraničný obchod. Pre zlepšenie ekonomickej situácie Spojených štátov sa prezidentova administratíva rok pred prezidentskými voľbami načas vzdala podpory politiky silného dolára. Americká mena je tak vydaná na milosť a nemilosť finančným trhom.

Napriek historickým chvíľam Európania neprejavujú príliš veľké nadšenie nad vývojom na devízovom trhu. Európski exportéri spozorneli, pretože posilňovanie sa domácej meny ich na zahraničnom trhu značne znevýhodňuje. Aj najväčšia ekonomika eurozóny - Nemecko - v treťom kvartáli tohto roka vykázala nepatrný hospodársky rast len vďaka silnejúcemu exportu. Pri poslednom vývoji eura sa však už takáto situácia nemusí zopakovať a Nemecko bude o oživení len snívať.

Vcelku pokojne komentoval situáciu okolo eura európsky komisár pre menové otázky Pedro Solbes. Podľa neho by bol vývoj znepokojujúci až vo chvíli, keby rastúci kurz eura sprevádzal aj pomerne premenlivý (volatilný) priebeh obchodovania. „Výmenné kurzy sú určované trhom. Viac sa obávame volatility ako samotnej hodnoty devízového kurzu,“ povedal komisár na včerajšej konferencii v Londýne, podľa ktorého sa ešte musí nejaký čas počkať na dosahy posledného pohybu euromeny.

Marcel Laznia