Záplavám treba občas pomôcť

Je naším záujmom, aby sa Dunaj a jeho okolie mohli čo najprirodzenejšie rozvíjať

Štúdia o optimalizácii vodného režimu ramennej sústavy v úseku od obce Dobrohošť (riečny kilometer 1842) po Sap (1811) posudzuje tento režim v starom koryte Dunaja a jeho ľavostrannom inundačnom území s ramennou sústavou. Podľa expertov Komisie Európskeho spoločenstva prietok vo všetkých riečnych ramenách existoval pred prehradením rieky v roku 1992 v priemere len počas 17 dní v roku. Dnes je situácia celkom iná, nepochybne lepšia a mohla by sa ďalej zmeniť spôsobom, ktorý by znamenal v značnej časti návrat k pôvodným prírodným podmienkam. Podľa našich odborníkov by bolo možné vytvoriť z ramennej sústavy tzv. druhé riečne koryto práve využitím dunajských ramien. To by zároveň znamenalo aj zvýšenú ochranu pred povodňami. Bol by to akoby obtokový variant (rozdelenie hlavného toku na dve časti), ktorým je napríklad chránená Viedeň.

Prvá komplexná etapa budovania ochranných protipovodňových a regulačných opatrení na Dunaji sa realizovala v rokoch 1759 až 1914. Dnešné vedenie protipovodňových hrádzí a neprirodzené, kvôli plavbe napriamené koryto, vybudovali po povodni v roku 1853. Tak vzniklo aj súčasné inundačné územie. Povodeň v roku 1954 po pretrhnutí pravostrannej hrádze zdevastovala veľkú časť ostrova Szigetköz v Maďarsku. O rozsahu katastrofy svedčí aj fakt, že voda v Bácsi (okres Györ) vystúpila až

do výšky okien

prvého poschodia domov. Povodeň v roku 1965 zaplavila na našom Žitnom ostrove 71 700 hektárov poľnohospodárskej pôdy, 114-tisíc hektárov pôdy bolo zamokrenej a zničených 3910 domov. Evakuovať museli takmer 54-tisíc ľudí. Preto bola protipovodňová ochrana územia pod Bratislavou zahrnutá do projektu Gabčíkovo - Nagymaros. Tento zámer sa v plnej miere doteraz nerealizoval, naopak, musel ho riešiť až Medzinárodný súdny dvor v Haagu, pričom takmer vo všetkých bodoch dal za pravdu slovenskej strane. Rozsudok o. i. konštatuje, že dielo nebolo „len spoločným investičným projektom na výrobu elektrickej energie, ale slúžilo aj iným cieľom, ako je zlepšenie plavby na Dunaji, ochrana pred povodňami, prevádzanie ľadov a ochrana prírodného prostredia“. Experti Pracovnej skupiny Komisie Európskeho spoločenstva vo svojej správe k tomu konštatovali: „V minulosti vykonané zásahy obmedzili možnosti rozvoja Dunaja a jeho inundačného územia. Za predpokladu, že hlavné

riečne koryto

sa nebude viac využívať na plavebné účely, vznikla unikátna situácia. S podporou technických opatrení sa rieka a záplavové územie môže vyvíjať prirodzenejšie.“

Na oboch stranách Dunaja boli vybudované objekty na trvalé zásobovanie Malého Dunaja, Mošonského Dunaja a ramenných sústav vodou. Predpokladalo sa, že hladina vody v starom koryte sa technickými opatreniami udrží na úrovni podobnej akú mal Dunaj pred prehradením pri prietokoch okolo 1400 až 1500 kubických metrov za sekundu. V starom koryte rieky po jej prehradení dnes chýba prevažná časť prietokov odvedená derivačným kanálom na vodnú elektráreň Gabčíkovo. V súčasnosti pôvodným korytom ide prietok v zmysle dohody z roku 1995, ktorý je od 250 do 600 kubických metrov za sekundu, avšak počas povodňových situácií podstatne viac. Záplavám inundačného územia treba do určitej miery pomôcť. Môže sa to uskutočniť zvýšením hladiny vody v starom koryte, zásobovaním záplavového územia vodou z derivačného kanála a rôznymi úpravami priamo v ramennej sústave, napríklad

regulovaním prietoku

na kaskádach a medzi ramenami. Zvýšenie hladín v starom koryte a prepojenie s dunajskými ramenami sa malo riešiť sériou pretekaných prehrádzok. Zámer sa realizoval len čiastočne, pri Dunakiliti. Optimalizácia vodného režimu v inundácii by sa mala približovať prírodnému stavu. Naši experti sa prikláňajú k vytvoreniu nového hlavného riečiska (eupotamálu), ktoré by mohlo vzniknúť vhodným prepojením dunajských ramien. Realizácia tohto návrhu by vytvorila aj relatívne najbližšie podmienky k prírodnému stavu.

Vladimír Turanský

Prietoky vody v Dunaji (m3/s)

priemerný prietok :

v Bratislave 2025

v Budapešti 2340

vo Viedni 1920

v dunajskej delte 6500

prietok v Bratislave:

najmenší nameraný 570

najväčší nameraný 10 400

Zdroj: archív