Hospodársky denník
USD33,104 Sk
EUR41,113 Sk
CHF26,437 Sk
CZK1,267 Sk
  Pondelok  22.Decembra 2003
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Dobehnú regióny Bratislavu?

Produktivita práce je po Bratislavskom kraji najvyššia v Trnavskom

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca predstavovali v roku 2002 na Slovensku 21 039 Sk, kým v roku 2001 to bolo 19 365 Sk a päť rokov predtým, v roku 1996, iba 12 017. V tejto sume sú okrem hrubej mesačnej mzdy pracovníka zahrnuté aj povinné príspevky na sociálne zabezpečenie, výhody a sociálne dávky, ale napríklad aj výdavky zamestnávateľa na výchovu pracovnej sily. Pretože medzi jednotlivými regiónmi Slovenska sú veľké rozdiely v nákladoch práce, boli sme zvedaví, či tieto rozdiely zodpovedajú prínosu zamestnancov, teda tomu, aký je ich podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu, ale najmä na tvorbe pridanej hodnoty. Bratislavský kraj s mesačnými nákladmi práce na jedného zamestnanca takmer 27-tisíc Sk vysoko predbieha ostatné kraje, v ktorých je ich úroveň s výnimkou druhého - Košického (takmer 21-tisíc Sk) a posledného Prešovského (takmer 17 500 Sk) vzácne vyrovnaná: od 18 650 do 19 400 Sk. Relácie medzi jednotlivými krajmi sa v podstate nemenia, preto ak siahneme po regionálnych údajoch z predchádzajúceho roku (zverejnených na internetovej stránke ŠÚ SR v tomto týždni), nedopustíme sa skreslenia. Zistíme, že necelých 350-tisíc zamestnancov Bratislavského kraja vyprodukovalo hrubú pridanú hodnotu 230,5 mld. Sk, 180-tisíc zamestnancov v Trnavskom kraji 93,5 mld. Sk, 211-tisíc zamestnancov Trenčianskeho kraja 94,65 mld. Sk, 215-tisíc zamestnancov Nitrianskeho kraja 101,3 mld. Sk, takmer 220-tisíc zamestnancov v Žilinskom kraji 95,2 mld. Sk, len o niečo menej zamestnancov Banskobystrického kraja 94 mld. Sk, takmer 220-tisíc zamestnancov Prešovského kraja 80,5 mld. Sk a 245-tisíc zamestnancov v Košickom kraji takmer 120 mld. Sk hrubej pridanej hodnoty. Znamená to, že na jedného zamestnanca v Slovenskej republike pripadne hrubá pridaná hodnota priemerne 489-tisíc Sk, v Bratislavskom kraji to však predstavuje 660-tisíc Sk, v Trnavskom kraji 514-tisíc Sk, v Trenčianskom 448-tisíc Sk, v Nitrianskom 471-tisíc Sk, v Žilinskom 435-tisíc Sk, v Banskobystrickom 430-tisíc Sk, v Prešovskom 367-tisíc Sk a v Košickom kraji 489-tisíc Sk na jedného zamestnanca. Vyplýva z toho i to, že produktivita práce na jedného zamestnanca v Prešovskom kraji je na úrovni 55 % zamestnanca v Bratislavskom kraji, zatiaľ čo náklady naňho vynaložené predstavujú 65 % nákladov na zamestnanca v Bratislavskom kraji. Ako vidieť, aj keď sú náklady na zamestnanca inak pomerne vyrovnané, v tvorbe pridanej hodnoty sú zrejmé značné rozdiely. Produktivita práce na jedného zamestnanca v Trnavskom kraji je po Bratislavskom najvyššia - na úrovni 77,8 %, v Košickom na úrovni 74 %, v Nitrianskom dosahuje 71,3 %, v Trenčianskom 67,8 %, v Žilinskom 65,8 % a v Banskobystrickom 65,1 % úrovne Bratislavského kraja. Náklady práce vypočítané ako percento z nákladov prác na jedného zamestnanca v Bratislavskom kraji môžeme vyjadriť takto: Košický kraj - 77,5 %, Trenčiansky - 71,9 %, Žilinský - 71,5 %, Trnavský - 70,3 %, Banskobystrický - 69,7 %, Nitriansky - 69,1 % a Prešovský - 64,9 %. Najväčší rozpor medzi nákladmi a produktivitou je zjavný v Prešovskom kraji, v opačnom smere zasa v kraji Trnavskom, kde síce tvorba pridanej hodnoty nie je taká vysoká ako v Bratislavskom kraji, ale náklady na pracovnú silu sú tam v porovnaní s výkonmi pravdepodobne podhodnotené. Keďže spoločnosti so zahraničným kapitálom investujú do ľudských zdrojov viac prostriedkov ako subjekty pôsobiace na báze domáceho kapitálu (medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom 28 009 Sk a zahraničné spoločnosti 26 220 Sk), možno predpokladať, že sa aj v Trnavskom kraji bude pod vplyvom významných zahraničných investícií ďalej zvyšovať nielen tvorba hrubého domáceho produktu a pridanej hodnoty, ale porastú aj investície do ľudských zdrojov vrátane miezd zamestnancov. Hrubá mzda zamestnancov predstavuje z uvádzaných nákladov práce necelých 62 percent.

Zuzana Krútka

Mesačné náklady práce na jedného zamestnanca v SR (Sk)

Náklady 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002

celkové 12017 14761 15779 16589 17774 19365 21039

priame 8732 10314 11011 11718 12609 13954 14978

nepriame 3388 4489 4770 4901 5168 5427 6070

Zdroj: ŠÚ SR

Mesačné náklady práce na zamestnanca (2002/Sk)

Bratislavský 26 957

Trnavský 18 950

Trenčiansky 19 395

Nitriansky 18 649

Žilinský 19 266

Banskobystrický 18 783

Prešovský 17 487

Košický 20 901

Zdroj: ŠÚ SR

Index nákladov práce a produktivity na zamestnanca

Kraj Náklady práce Produktivita

Bratislavský 100 100

Trnavský 70,3 77,8

Trenčiansky 71,9 67,8

Nitriansky 69,1 71,3

Žilinský 71,5 65,8

Banskobystrický 69,7 65,1

Prešovský 64,9 55,5

Košický 77,5 74,0

Zdroj: prepočty Hd

Počasie v európskych mestách dnes a teplota v ° C

Amsterdamoblačno3
Atényprehánky12
Belehraddážď3
Berlínsnehové prehánky0
Bratislavaoblačno3
Bruselprehánky3
Budapešťprehánky3
Bukurešťzamračené4
Frankfurtoblačno2
Helsinkisneženie-1
Istanbulpolojasno8
Kodaňsnehové prehánky-2
Kyjevsneženie0
Lisabonslnečno11
Londýnjasno3
Madridslnečno8
Milánoprehánky4
Moskvasneženie0
Oslooblačno-3
Parížoblačno5
Prahasnehové prehánky1
Rímdážď8
Sofiazamračené6
Štokholmsneženie-1
Varšavaoblačno1
Viedeňoblačno2
Záhrebdážď4
Ženevaoblačno1

Počasie

Prevládajúce dráždivé počasie zvyšuje u vegetatívne labilných meteosenzitívnych pacientov s nízkym tlakom krvi telesnú a duševnú výkonnosť a u ľudí s vysokým tlakom môže podmieniť častejší výskyt anginóznych ťažkostí. Je sklon k žalúdočným, žlčníkovým a črevným ťažkostiam, preto sa odporúča dodržiavať diétu. Zvýšená je potreba spánku, ktorý je hlboký s dobrou regeneráciou síl organizmu. Môžu nastať krátkodobé záťaže dýchacích ciest, u pacientov s ochoreniami dýchacieho systému (astma, chronická bronchitída), preto sú vhodné preventívne opatrenia. Pozor na choroby z nachladnutia!Zajtra predpokladáme ústup negatívnych vplyvov počasia.

n Dnes bude polooblačno až oblačno, na východe spočiatku veľká oblačnosť. Na severe a východe miestami, inde len ojedinele snehové prehánky. Najvyššia teplota 0 až 4 stupne. Teplota na horách vo výške 1500 m -3 stupne. Spočiatku slabý, postupne severozápadný vietor 3 až 7 m/s.n V utorok bude polooblačno až oblačno a miestami snehové prehánky, najmä na severe. Nočná teplota -2 až -7, v dolinách na snehovej pokrývke miestami okolo -10 stupňov, denná -6 až -2 stupne. V stredu bude jasno až polojasno, na západe cez deň postupne pribúdanie oblačnosti a miestami sneženie. Nočná teplota -8 až -13, v dolinách so snehovou pokrývkou miestami -15 až -20 stupňov, denná -8 až -3 stupne.Slnko vyjde zajtra o 7.42 a zapadne o 16.00 hod.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.