Sú to čudné spôsoby

Postreh Ľudmily Koníkovej

Tvrdenie, že prácu vám dá dnes kdekto, no otázne je, či ju zaplatí, má u nás s každodennou realitou čoraz viac spoločného. A pritom nemusí ísť ani o krachujúce firmy či podniky. Stretla som sa už so sprostredkovanými informáciami na túto tému, no v ponuke práce som čosi také uvidela na vlastné oči. V inzeráte v elektronickom masmédiu na pozíciu redaktora boli požiadavky zverejnené obvyklým spôsobom - písanie odborných článkov, znalosť opisovanej problematiky, overovanie si pravdivosti zdrojov, výborná znalosť slovenského jazyka. Zahmlenejšie boli už ďalšie údaje: typ pracovného pomeru na stránke spoločnosti a ponúkaný plat tiež. Inzerujúci kládli dôraz na vytrvalosť a podporu celého projektu. Najzaujímavejšie boli podrobnosti - perspektívny uchádzač sa po kliknutí dozvedel, že by zo začiatku bolo zverejňovanie článkov bez finančnej odmeny (teda zadarmo), potom - v rámci rastu spoločnosti práca na čiastočný úväzok, perspektívne vytvorenie kvalitného systému odmeňovania na základe výkonov a v rámci rastu spoločnosti vytvorenie redakčného tímu na plný pracovný úväzok.

Zišlo mi v tejto súvislosti na um, že náš národ je skutočne vynachádzavý. A tvrdenie niektorých mojich známych, ktorých zobrali súkromníci do práce napríklad na post recepčnej či do požičovne videokaziet a potom sa ich bez mzdy zbavili s odôvodnením, že sa neosvedčili, prípadne že sa firme nedarí, nabrali viac na vierohodnosti. Nuž, každý si zvyčajne dovolí toľko, koľko sa mu dovolí. A tento druh „podnikavcov“ by to určite nemal také ľahké, keby situácia na našom pracovnom trhu nebola taká, aká je. V niektorých oblastiach, profesiách a pre určité vekové skupiny kvalifikovanej práce jednoducho niet.