Pohodlnosť bolí

Komentuje Nora Machutová

Na stretnutí podnikateľov jeden zo zahraničných kolegov pri polemike o tom, čo bráni slovenským exportérom pri prenikaní do sveta, vyslovil jednoznačný záver: Chýba im predovšetkým vytrvalosť, teda jednoducho pokračovanie v tom, čo začali. Dnes už nestačí jednorazovo predať, zobrať peniaze a pokúšať chvíľu „šťastie“ zasa niekde inde. Prečo vlastne mnohé slovenské podniky nie sú schopné vypracovať dlhodobú prognózu pri prenikaní na ten-ktorý trh? Je to naša slovenská povaha, ktorej chýba sústavnosť, ktorou si kompenzujeme až prílišnú a krátkodobú improvizáciu? Alebo manažmenty našich podnikov nemajú dostatočný pocit istoty a nežijú v podmienkach, aby si mohli klásť iné než krátkodobé ciele? Nedá sa však donekonečna vyhovárať na niekdajšiu izolovanosť od vyspelého sveta. Veď aj v minulých desaťročiach sme mali veľa schopných obchodníkov a mnohí z nich aj dnes riadia svojej úspešné podniky.

Možno je to aj istá pohodlnosť, nechuť riskovať, nesystematickosť. Jednoznačnú odpoveď však poznajú iba sami exportéri. Vyhovárať sa a hľadať rôzne zdôvodnenia však dnes už nie je namieste. Dnes už aj začínajúci vývozca môže nájsť dostatočnú podporu svojím efektívnym projektom na novokonštituovaných delegatúrach v zahraničí. V súčasnosti existuje sieť viac ako 28 delegatúr rôznych inštitúcií na podporu zahraničného obchodu vo vybraných teritóriách, osobitne v krajinách Európskej únie a v hlavných centrách svetového obchodu. Ich hlavným cieľom je vyhľadávanie priamych kontaktov na zahraničného partnera a poradenská činnosť pri špecifikácii podmienok prenikania na trh príslušného teritória. To všetko má však efekt iba v prípade chuti samého exportéra a, samozrejme, pri ponuke špičkovej kvality a zaujímavého sortimentu.