Anjeli aj v umení

Anjeli ako námet výtvarného umenia inšpirovali umelcov najrôznejších epoch. Viera v anjelov, nadprirodzené bytosti stvorené Bohom, je súčasťou náboženských tradícií judaizmu, kresťanstva a islamu. Podľa predstáv islamu má každý človek po svojom boku dvoch anjelov. Na pravej strane je ten, ktorý zapisuje skutky dobra, kým ten na ľavej strane registruje zlo. Podľa starozákonnej apokalyptickej tradície mali svojich anjelov všetky národy. Medzi kresťanmi sa ustálila predstava „osobného“ anjela strážneho, ktorý bdie nad každým veriacim. Staršie, židovské rozdelenie anjelov do štyroch základných skupín (anjel, archanjel, cherubín a serafín), rozšírilo kresťanstvo o ďalších päť skupín. Vznikol tak systém deviatich anjelských zborov, v ktorých sprostredkujúca úloha medzi Bohom a človekom zostala vyhradená iba archanjelom. Zobrazenie anjelov vo výtvarnom umení bolo vďaka svojej hlbokej symbolike na jednej strane a estetickému výrazu na druhej strane obľúbeným motívom dve tisícročia doterajšej existencie kresťanstva a zostáva nosným námetom i v modernom umení. Seraf je tradične červený a máva sviečku, cherub býva modrý a zvyčajne drží knihu. Archanjel Gabriel je nenahraditeľnou postavou na obrazoch Zvestovania, Michael s mečom vystupuje ako ochranca kresťanstva a víťaz nad diablom. V renesancii sa objavujú anjeli so svätožiarami nad hlavou, baroko sa videlo v svetsky kyprých postavách detských anjelikov, ktoré sa takmer nelíšili od pohanských amorkov.

(mb)