Poslušnosť odmieta elita

O útoku na iránske jadrové zariadenie

Trinásť príslušníkov elitnej jednotky izraelského generálneho štábu odmietlo slúžiť na palestínskych územiach. Uvedenú skutočnosť oznámili listom zaslaným v nedeľu izraelskému premiérovi Arielovi Šaronovi. Trinásť bývalých vojakov elitného zboru Sajeret Matkal, ktorý býva poverený náročnými supertajnými operáciami často mimo územia Izraela, v liste píše, že sa už nechcú podieľať na zásahoch proti Palestínčanom ani na obranných operáciách chrániacich židovských kolonistov na okupovaných územiach a nechcú ďalej „slúžiť potláčaniu ľudských práv“. Informovali o tom včera izraelské médiá. Medzi veliteľov tejto legendárnej jednotky patril predtým aj izraelský expremiér Ehud Barak a jej členovia sa preslávili hlavne úspešnou záchrannou operáciou na vyslobodenie 106 rukojemníkov z rúk teroristov na letisku v Entebbe v Ugande v roku 1976. Náčelník izraelského generálneho štábu Moše Jaalon krok izraelských veteránov kritizoval a uviedol, že každý, kto sa vyjadruje k akciám armády, by tak mal urobiť v rámci ozbrojených síl.

Egyptský minister zahraničných vecí Ahmad Mahír priletel včera predpoludním na rokovania do Izraela. Od decembra 2001 je to prvá návšteva egyptského šéfa diplomacie v Izraeli. Očakáva sa, že oživí stagnujúce izraelsko-egyptské vzťahy a obaja ministri zahraničných vecí, Ahmad Mahír a izraelský Silvan Šalom, sa v Jeruzaleme budú zaoberať okrem otázok izraelsko-palestínskeho konfliktu aj prípravou možnej návštevy egyptského prezidenta Husního Mubaraka v Izraeli. Egypt ako prvá arabská krajina uzavrel s Izraelom mierovú zmluvu po sprostredkovaní vtedajším americkým prezidentom Jimmym Carterom v Camp Davide v roku 1979. Po vypuknutí druhého palestínskeho povstania v septembri 2000 sa vzťahy medzi oboma krajinami veľmi zhoršili a Káhira v novembri 2000 dokonca odvolala z Izraela svojho veľvyslanca.

Izrael by v prípade potreby mohol zaútočiť na iránske jadrové zariadenia. Uviedol to v nedeľu izraelský minister obrany Šaul Mofaz. V prípade potreby takého útoku by údajne nedošlo k žiadnym obetiam na životoch civilných obyvateľov, tvrdil Š. Mofaz pre izraelský verejnoprávny rozhlas. Š. Mofaz pochádza z Iránu a pripomenul, že Izrael neprechováva voči tejto krajine žiadne nepriateľstvo. Irán je však v súčasnosti najmilitantnejšou krajinou zameranou proti Izraelu, jeho existenciu stále neuznáva a vyhlasuje, že je to „cudzí prvok“ na Blízkom východe. Podľa izraelského ministra čakajú USA po vojnách v Afganistane a Iraku „ďalšie úlohy“ predovšetkým v Sýrii a Iráne.

(TASR)