Aj keď len pomaly, ale predsa

Slovenskí stavbári vítajú možnosti, ktoré ponúkne výstavba Peugeotu

Na Slovensku málo vídanou šintoistickou modlitbou a obradom na uzmierenie bohyne hôr Šintou začali pred nedávnom pracovníci japonskej dodávateľskej firmy Taisei slávnostne raziť diaľničný tunel Sitiny v Bratislave. Týmto tradičným obradom a prosbou bohyne o ochranu pred úrazmi začínajú predstavitelia tejto firmy, ako uviedol jej riaditeľ Masami Ičikawa, všetky stavby nielen v Japonsku, ale aj vo svete. Aj naši stavbári by sa mali zrejme začať modliť, nielen o ochranu pred úrazmi, ale aj o to, aby sa aj u nás konečne rozhýbala investičná výstavba. Po tragickom prepade stavebnej produkcie v roku 1999 o 27,3 %, sa stavbári stále topia v suteréne investícií. Pritom v tomto roku už aspoň dosiahnu medziročný prírastok stavebnej produkcie o štyri percentá. V minulom roku to boli iba dve percentá. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSP) František Slávik aj napriek tomu nezdieľa veľkú spokojnosť vládnych činiteľov so situáciou stavebníctva u nás: „Stavebná produkcia na Slovensku za rok 2003 medziročne vzrastie o štyri percentá, pritom počet pracovníkov sa zvýši o tri percentá, avšak mzdy zostávajú na rovnakej úrovni ako v minulom roku. Napriek tomu podiel stavebníctva na tvorbe hrubého domáceho produktu SR dosiahne menej ako štyri percentá, čo je v porovnaní s krajinami V - 4 a Európskej únie stále nízka hodnota. Podiel tohto odvetvia na HDP v Česku dosahuje 9 %, podobne aj v Maďarsku a v krajinách EÚ 9 až 12 %. Napríklad v Česku v októbri stúpla stavebná produkcia o vyše 7 % a podobne je to aj v Maďarsku. Spôsobuje to ich silný domáci

investičný dopyt,

pričom najvyšší rast dosahujú na stavbách inžinierskeho stavebníctva. Rekordný prepad z roku 1999 je už síce minulosťou, ale následky pretrvávajú. Za najdôležitejší faktor, ktorý sa podpísal pod tohtoročný iba 4-percentný rast stavebnej produkcie, treba jednoznačne označiť nedostatok finančných zdrojov. U nás akoby zabúdame, že investície, ktoré spolu so spotrebou tvoria hlavné zložky HDP, zvyšujú potenciálny produkt krajiny a vytvárajú predpoklady dlhodobého rastu ekonomiky. Investície sú však na Slovensku najmenej stabilnou, a teda aj najťažšie predvídateľnou zložkou HDP.“ Vezmime si pod lupu napríklad financovanie infraštruktúrnych projektov. Hoci vláda verbálne podporuje rozvoj infraštruktúry, jej financovanie nie je vyvážené a ani dostatočne zabezpečené zdrojmi štátneho rozpočtu, alebo z iných zdrojov. Vláda na rokovaniach so stavbármi sľúbila, že počas štyroch rokov vládnutia investuje do výstavby diaľnic 42 - 43 mld. Sk. Avšak pravdou to nebolo už v prvom roku vládnutia. Prezident ZSP: „Prostriedky na napĺňanie diaľničného programu SR, prípadne štátnych zákaziek nie sú v rozsahu, aký bol ex ante deklarovaný a aj v tomto roku dosiahnu iba okolo 8 mld. Sk. Množstvo peňazí vyčlenených na výstavbu diaľnic nie je v roku 2003 vyššie ako v minulom roku, mnohé úseky mali byť a nie sú ukončené, na mnohých

sa síce stavia,

ale spomaleným tempom. Infraštruktúrne programy na Slovensku by sa preto mali dlhodobo zabezpečiť zdrojmi s výhodnými podmienkami, čo by bola záruka, že dôjde k reálnemu dobiehaniu vybavenia územia stavebnými fondmi. Na jednej strane hovoríme o spojení Bratislavy s Košicami do roku 2010, avšak na druhej strane sa prostriedky znižujú.“ V súčasnosti vari celým Slovenskom hýbe aktuálna výstavba automobilky Peugeot pri Trnave. Táto stavba bude okrem výstavby obchodných reťazcov, ktorá však pomaly doznieva, najvýznamnejšou investičnou akciou u nás. Ako obstáli v medzinárodnom tendri na stavbárske práce, naši stavbári? F. Slávik bol konkrétny: „Výstavba automobilky Peugeot určite výrazne ovplyvní nielen stavbárov, ale aj zamestnanosť regiónu. Z tendra na výstavbu závodu

vyšla víťazne

aj jedna z najlepších slovenských firiem ZIPP Bratislava. V spolupráci s dvomi francúzskymi firmami bude rozhodujúcim stavebným dodávateľom prakticky pre všetky hlavné objekty na tejto stavbe. „Zmluvu s francúzskymi stavebnými firmami o výstavbe automobilky Peuegot, v ktorej sa bude ročne vyrábať 300-tisíc automobilov a prinesie prácu 3500 zamestnancom priamo vo fabrike a ďalších 10-tisíc pracovníkov nájde prácu v dodávateľských firmách, podpíšu predstavitelia spoločnosti ZIPP Bratislava v Paríži v polovici januára. Jozef Kunik