Čísla nie sú jednoznačné

Komentuje Zuzana Krútka

Čísla, ktoré prezentoval minister Ľ. Kaník na tohtoročnej záverečnej tlačovej konferencii, kde bilancoval svoje ročné pôsobenie na tomto poste, robili dojem. A nielen v poklese miery nezamestnanosti z 18 na 14 %. Za jedenásť mesiacov sa znížil počet osôb v hmotnej núdzi zo 618-tisíc na 544-tisíc, čo je 13-percentný pokles. Zvýšila sa zamestnanosť o 2 percentá a znížila sa príjmová nerovnosť občanov i riziko chudoby. Ako? Podiel medzi objemom príjmov 20 % občanov s najvyššími príjmami a objemom príjmov 20 % občanov s najnižšími príjmami sa znížil z 3,43 na 2,7. Je to menej ako v ostatných pristupujúcich krajinách (4,2) a menej ako v súčasných členských krajinách Európskej únie (4,4). Z príjmu pod 60 % mediánu národného ekvivalentného príjmu žije iba 5 % občanov, kým v roku 1996 ich bolo 11,3 percenta. Z toho minister rezortu urobil záver: Pomalý, ale jasne vzostupný trend zlepšovania kvality života na Slovensku pokračuje.

Tie isté čísla je možné vysvetľovať rôznym spôsobom. Ak si všimneme grafy, ktoré zobrazujú domácnosti podľa výšky čistého mesačného príjmu na osobu a podiely zamestnancov podľa pásiem hrubej mesačnej mzdy, uvidíme, že ich krivky sú veľmi podobné, prudko sa dvíhajú na ľavej strane najnižších príjmov a ešte pred dosiahnutím priemeru začínajú klesať. Pri príjme domácností v pásme od 63- do 66-tisíc Sk čistého ročného príjmu na jedného jej člena pri mzdách zamestnancov v pásme od 10- do 11-tisíc Sk mesačnej hrubej mzdy. V krajinách, kde je silná stredná vrstva, ktorá nepatrí medzi 20 % najchudobnejších ani 20 % najbohatších, je krivka grafu najvyššia uprostred, pričom nejde o nejaký prudký rast a prudký spád. Aj preto je otázne, či sú medzinárodne porovnateľné kritériá vhodné na preskúmanie reálnej situácie na Slovensku, kde k skutočne bohatým ťažko zaradiť 20 % ľudí a kde vrstva stredného stavu, inde zaberajúca na pomyselnej číselnej osi široký priestor od 20 do 80, u nás zaberá interval asi od 60 do 90. Máme asi 60 % ak nie priamo chudobných, nuž nízkopríjmových občanov a asi 5 až 10 % bohatých. Pokiaľ ide o príjem nižší ako 60 % mediánu príjmu v SR, za zmienku stojí, že tých 5 % občanov (4,86 % presnejšie) je pod touto hranicou aj napriek poberaniu sociálnych dávok. Ak však odhliadneme od dávok v hmotnej núdzi, nachádza sa pod úrovňou príjmu pod 60 % slovenského priemeru 18,71 % občanov. Pritom 12,5 % je pod 50 % mediánu a 7,7 % pod úrovňou 40 % mediánu. Nuž, tie isté čísla nám dokážu prezentovať trend zlepšovania kvality života rôznym spôsobom.