Ako technologický park?

Život potvrdzuje potenciál vedeckej základne

Tvrdenie, že len tá národná ekonomika môže byť úspešná, ktorá je založená na špičkových technológiách, často opakujú verejní činitelia a sú ich plné aj médiá. „Nikto to, samozrejme, nepopiera, ale nikto z kompetentných politikov sa nedokáže s plným nasadením pričiniť, aby táto téza našla plnú morálnu a materiálnu podporu,“ uviedol Viliam Novák zo SAV pri príležitosti nedávnej konferencie Slovensko a EÚ z pohľadu slovenského priemyslu, ktorá sa konala v Bratislave. „Pritom nejde o veľké peniaze, ktoré by si naša republika nemohla dovoliť. Čo povedať na to, že v Česku pripadá na jedného pracovníka vo vede približne dvojnásobok toho čo na slovenského? Všetci naši susedia sú na tom lepšie ako my. Pritom veda a výskum sú základným predpokladom nielen na získanie nových poznatkov (asi 99 % vedeckých poznatkov sa získava mimo Slovenska), ale ide tu predovšetkým o to, že

bez solídnej

vedeckej základne sa tieto, inými získavané vedomosti, nedajú slovenskými inštitúciami využiť. Nie je možné zabezpečiť vzdelávanie novej generácie vysokoškolákov, ba nie je možné udržať, nieto ešte zvyšovať kultúrnu úroveň národa. Nezabúdajme, že súčasťou národnej kultúry nie sú len obrazy, knihy či filmy slovenských autorov, ale aj súbory informácií o vede a technike, ktoré nás obohacujú o najnovšie poznatky.“

Významnou úlohou SAV je spolupôsobenie pri realizácii výsledkov výskumu. Je to úloha vlastná každému vedcovi, pretože je vnútornou povinnosťou akadémie doviesť nové poznatky do praxe. Nie vždy je to možné ihneď alebo v krátkom čase. Ovplyvňuje to charakter základného výskumu, ktorý nie je a ani nemôže byť orientovaný na okamžité potreby hospodárstva. Tým by sa spreneveril svojmu poslaniu, pripravovať podmienky na budúcu prosperitu. Základný výskum je teda zábezpeka budúceho rozvoja krajiny, ktorá je za viditeľným horizontom. „Reč štátnych orgánov, teda tých, ktoré

výskum platia,

je: Keď vás financujeme, tak z toho chceme niečo mať... Ale ak sa budeme zaoberať len okamžitými potrebami, budúce potreby nás zastihnú nepripravených. A tomu sa musíme, aj prostredníctvom výskumu nazývaného základný, vyhnúť,“ tvrdí V. Novák. Ako príklad spomenul fínsku firmu NOKIA. „Skúsme nájsť prosperujúcu ekonomiku, nezaloženú na špičkových technológiách, ktoré majú svoj pôvod vo sfére vedy. Elektronický gigant, firma NOKIA z Fínska, zamestnáva viac vedcov ako SAV...“

Organizácie SAV sa snažia výsledky svojej aktivity ponúknuť verejnosti. Viaceré patenty sa predali do zahraničia, kde ich využívajú. Je to preto, lebo naše podniky o ne neprejavili záujem. Napriek tomu, že hlavným poslaním akadémie nie je spolupráca s priemyslom, darí sa aplikovať výsledky výskumu aj v tejto oblasti. Prečo teda nie sme úspešnejší v aplikácii výsledkov výskumu, predovšetkým doma, na Slovensku? Príčin je niekoľko. Predovšetkým ide o malý záujem o výsledky vedy. Proces privatizácie podnikov zahraničnými investormi vedie k uplatňovaniu hlavne tých výsledkov do výroby, ktoré majú svoj pôvod v zahraničí. Požiadavky na domáci výskum sa ohraničujú na riešenie operatívnych problémov. Privatizácia podnikov domácimi subjektmi

vedie k orientácii

na priemysel, najmä na technologicky menej náročné výroby, kde rozsiahly výskum nie je potrebný. Štruktúra vývozu slovenského priemyslu je tvorená predovšetkým nízkym podielom sofistikovaných produktov a rast exportu je najmä v dôsledku vývozu energeticky a surovinovo náročných výrobkov. Pritom surovín a ani energie nemá SR dostatok. Tiež je nedostatočná podpora malým a stredným podnikom, ktoré sú vo vyspelom zahraničí motorom pokroku v technológiách. U nás sa orientujú predovšetkým na služby alebo nenáročnú výrobu, v lepšom prípade na licenčnú produkciu. Nemajú voľný kapitál na investície do výskumu, vývoja a na nákup progresívnych technologických zariadení. Ďalšou príčinou je neexistencia vedecko-technologických parkov. Projekty, v ktorých by mal prebiehať „technology transfer“, existujú väčšinou len na papieri. Existujúce priemyselné a technologické parky, orientované na podnikanie jednotlivcov alebo malých firiem, sa rozbiehajú pomaly. Technologické parky (Záhorie, Košice, Vráble) fungujú, ale nie sú to parky vedecko-technologické, ktorých prioritou je inovácia. To znamená, že budú plniť

úlohu výrobcov

produktov pre konkrétnych objednávateľov, podľa dodanej dokumentácie. SAV má pri niektorých ústavoch vybudované tzv. realizačné centrá, ktoré vyrábajú produkty svojho výskumu a predávajú ich zákazníkom. „Môžeme povedať, že SAV funguje ako vedecko-technologický park bez toho, aby tak bol konštituovaný a označovaný. Je to prejav spontánneho procesu transferu technológií v SAV, a tak bolo dosiahnuté to, o čo sa zatiaľ márne snaží naša administratíva. Možnosti SAV sú však obmedzené finančnými prostriedkami, ale aj legislatívou, ktorá zatiaľ neumožňuje akadémii vstupovať kapitálovo do spoločných podnikov,“ konštatuje v tejto súvislosti V. Novák.

Andrej Pokojný