Smerujú k rovnej dani?

Bez veľkého hluku, ale čoraz istejšie smerujú Spojené štáty podľa miestnych odborníkov k rovnej dani. Pokiaľ zostanú v platnosti daňové škrty aj po roku 2010, vyrovná sa daňová záťaž najbohatších Američanov a strednej vrstvy. Najchudobnejšie domácnosti s príjmom do 9400 USD na hlavu dane neplatia už dnes. Prezident George Bush presadil dve vlny daňových úľav, ktoré smerovali predovšetkým k jednému percentu najzámožnejších alebo najlepšie platených Američanov. Tých sa týkalo najviac aj zníženie dane z kapitálových ziskov.

„Ďalší významný škrt by mohol eliminovať progresívne zdaňovanie amerického daňového systému,“ povedal pre noviny The Christian Science Monitor ekonóm na Tuftsovej univerzite v Medfordu Brian Roach.

Bush ďalšie daňové škrty síce nevylúčil, ale je veľmi nepravdepodobné, že k nim prikročí, keďže štátna pokladnica zíva rekordným deficitom sotva niekoľko rokov po rekordných prebytkoch. Aj dnešný stav, keď sa daňová záťaž rovnomerne delí medzi početnejšiu strednú vrstvu a úzku vrstvu najväčších boháčov a zámožných rodín, je víťazstvom konzervatívcov, roky volajúcich po rovnomernom daňovom zaťažení.

„Tempom, akým ideme, keď je čoraz viac príjmov nezdanených, skončíme nielen s daňou, ktorá je regresívna hore (v horných príjmových skupinách), ale regresívna všade,“ varoval Richard Kogan, ekonóm z Centra pre rozpočtové a politické priority so sídlom vo Washingtone. Brian Roach pre názornosť spočítal, ako sa po daňových škrtoch daňové bremeno zmenilo. Keby sa zrušili daňové škrty pre najbohatšie jedno percento a množstvo peňazí by bolo rozdelené medzi 20 percent domácností s najnižšími príjmami, dostala by každá taká domácnosť v roku 2010 viac ako 3000 USD. Keby sa rozdelila suma medzi 99 percent zostávajúcich domácností, dostala by každá šek na 613 USD.

(ČTK)