Rok, ktorý nebol len predolympijským obdobím

pokračovanie z 24. 12. 2003

Nie je jednoduché povedať jednoznačne, ktorá udalosť najviac zarezonovala v slovenskom športe v uplynulých 12 mesiacoch. Tak ako nie je jednoduché a jednoznačné označiť, ktorý športovec bol najlepší. Kritériá na úspešnosť má každý z nás rôzne. Preto sme pripravili bilanciu tých najsledovanejších a najpopulárnejších športov u nás. Ide o triezvy pohľad do diania slovenského športu v medzinárodnom i domácom kontexte. V úvode sme si pripomenuli dianie v riadiacich orgánoch slovenského športu, olympijskom hnutí, výsledky a postavenie slovenského futbalu v medzinárodnom kontexte. Dnes prinášame ďalšiu bilanciu slovenského športu.

Hokej

Vrcholom sezóny 2002/2003 boli na prelome apríla a mája majstrovstvá sveta vo Fínsku. Slovenská reprezentácia obhajovala na šampionáte titul majstrov sveta. Z Helsínk zverenci trénera F. Hossu priviezli bronz. Jeden pohľad na konečný výsledok hovorí, že ide o úspech. Lenže môžeme považovať za úspech fakt, že sme skončili horšie ako pred rokom? Detailnejšia analýza (bez emócií) pôsobenia slovenskej reprezentácii v Helsinkách nenahráva príliš tvrdeniu o úspechu. Je skôr naklonená k tvrdeniu, že je to úspech len pre pár hráčov, ktorí utiahli šampionát do bronzovej podoby. Na MS sa tréner Hossa mohol spoľahnúť na dva útoky, ktoré viacerí označili za najlepšie na svete - Pálffy, Stümpell, Zedník, Bondra, Demitra, Šatan. K ich výkonu sa pridával aj Nagy. Z obrancov enormný kus práce urobil Višňovský a snažil sa aj Štrbák a brankár Lašák sa zase uchytil v správnu chvíľu. To boli piliere nášho úspechu. Oni odohrali šampionát tak, aby sa slovenský národ na jeho konci opíjal radosťou. Bravúrne zvládli aj takticky MS, a to najmä v semifinále, keď správne pochopili, že ich sily na oveľa väčší počet dobre hrajúcich Švédov nestačia a je lepšie si ich ponechať v boji o bronz. V súboji o 3. priečku sa prejavila táto taktika ako geniálna, lebo náš súper - večný to rival - Česko, zápas nezvládlo fyzicky, psychicky a ani herne. Vyšťavení a sklamaní zo semifinálového súboja s Kanadou veľmi rýchlo podľahli vedomiu, že hrajú proti skvelým hráčom z NHL.

Čo odhalil svetový šampionát smerom k slovenskému hokeju? Slovenský seniorský hokej bez legionárov - najmä tých z NHL - nemá šancu na medzinárodný úspech. Dôkazom sú nielen posledné dva odohraté turnaje, v Maďarsku a v Piešťanoch, na ktorých sa výber z extraligy a pár hráčov pôsobiacich v európskych ligách (najmä českej) nepresadil. Slovenský klubový hokej a jeho najvyššia súťaž je v porovnaní s elitou slabá. Ani jeden klub sa v uplynulých 12 mesiacoch nepresadil. Slovan sa síce prebojoval do finálového turnaja Kontinentálneho pohára, ale neprekročil vlastný tieň a ani tieň našej extraligy. A to v KP nehrali tie najlepšie európske kluby (dlhodobo ju ignorujú). Ostatné extraligové tímy nesiahli ani na túto métu ako belasí. Pochopiteľne, že v čase, keď za národný tím nemôžu nastúpiť najlepší naši hráči, ktorí majú povinnosti v kluboch, výsledky národnej reprezentácie sú nepresvedčivé a dochádza i k šokujúcim prehrám.

Pozitívum roka 2003 je striebro našej osemnástky na MS v Petrohrade. Skvelý výkon a úspech iba potvrdil dávno známe fakty. Slovensko vychováva hokejistov na vysokej úrovni, ale len do určitého jeho veku. Na to, aby sa z nich stali seniorskí majstri sveta či aspoň schopní adekvátne bojovať na MS, je nevyhnutné, rozvíjať nadobudnuté hokejové danosti v podstatne vyspelejších klubových súťažiach. História to jednoznačne dokumentuje. Slovensko nemá podmienky - ekonomické, materiálne - na to, aby vytvorilo širokú hokejovú základňu a z nej zdravé konkurenčné jadro v seniorskom veku. Sme národ, ktorý má bohatstvo v láske k tomuto športu, v genetike preň, ale aj v histórii. To sú devízy, ktoré musíme rozvíjať predovšetkým mimo vlasti, aby sme sa opätovne tešili z veľkých svetových úspechov. Ak pre svet pripravíme zdravé podhubie takých hráčov, ako je Bondra, Šatan, Pálffy, Chára, Hossa, Zedník, Švehla, Stümpell, Gáborík a pod., ktorí sa aj v roku 2003 uchytili v NHL a patrili medzi opory veľkých tímov, máme dôvod sa tešiť na hokejovú budúcnosť.

Kladom roka je aj aktivovanie hráčskej asociácie hokejistov, ktorá má plniť funkciu akýchsi odborov v hokeji a zaistiť niektoré výhody, práva a ochranu pre hráčov. Profesionálny hokej potrebuje nielen profesionálne vedenie klubovej súťaže, ale i dobrých vodcov medzi hráčmi. O to sa v tomto roku pokúsili hráči pod vedením Roberta Pukaloviča. Sú na štartovacej dráhe, a len od nich samotných závisí, kam dokorčuľujú v snahách uchrániť hráčov pred podvodmi a inými neduhmi, ktoré sa objavujú v extralige.

Najvyššia súťaž sa skladá naďalej z 10 tímov. Ich životaschopnosť hokejová i ekonomická je obmedzená a často na hranici krachu. Za posledné obdobie sa nepodarilo situáciu stabilizovať. Jedine Dukla Trenčín pôsobí ako najkonsolidovanejší klub po každej stránke. Možno i preto, že prešiel výlučne do súkromných rúk. Vnímanie hokejového klubu ako podnikateľský projekt je nevyhnutnosťou a jedinou cestou k záchrane.

Hokejová reprezentácia v roku 2003

súper výsledok turnaj

Švajčiarsko 2:3 Bazilej

1:3 MS

2:3 Piešťany

Nemecko 1:2 Bazilej

1:3 MS

Rakúsko 1:5 príprava

1:1 príprava

1:7 MS

4:3 Piešťany

Ukrajina 3:0 MS

2:6 príprava

3:6 Budapešť

Maďarsko 4:2 Budapešť

Slovinsko 1:4 príprava

2:3 Budapešť

Holandsko 0:11 Budapešť

Japonsko 1:10 MS

Kanada 3:4 Bazilej

4:3 Piešťany

Fínsko 1:5 MS

Švédsko 2:3 príprava

4:1 MS

Česko 1:1 príprava

3:5 príprava

3:3 MS

2:4 MS

Počet zápasov Výhry Remízy Prehry Skóre

26 17 3 6 100:55

Umiestnenia na turnajoch

Turnaj celkové poradie

Skoda Cup Bazilej 1.

MS 3.

Budapešť 3.

Loto Cup 3.

(pokračovanie)