PO SVIATKOCH A PREJAVOCH...

Peter Kasalovský

John Naisbitt s Patríciou Aburdenovou vydali v 1990. roku knihu s názvom Megatrendy 2000. U nás vyšla o dva roky neskôr a niekoľko rokov bola viac ako sympatickou víziou o tom, aký bude svet v novom miléniu.

Môžeme deväťdesiate roky považovať za „najrozporuplnejšie, a predsa len najvzrušujúcejšie decénium v dejinách civilizácie“? Ako jeho spolutvorcovia áno, avšak len pri značnej dávke neskromnosti, ba až nadutosti.

Každý časový výsek z ľudskej histórie je neopakovateľný. A to nielen z pohľadu jeho vtedajších aktérov, ale aj z nášho, pokiaľ vnímame, že v konečnom dôsledku vývoj znamená vyššiu kvalitu a nie pohyb k deštrukcii.

Megatrendy 2000 boli sympatickou víziou preto, lebo vyznačili, čo všetko by sa mohlo a malo udiať do jedinečného časového míľnika. A práve s ním mal byť spojený akoby štart ľudstva do riešení vlečúcich sa problémov.

Po troch rokoch v novom storočí a miléniu možno vysloviť názor, že nielen autormi spomínanej vízie priam vzývaný dejinný zlom sa zatiaľ nekoná. V lepšom prípade ho treba považovať nie za stratený, ale odložený.

Veľké nádeje a konkrétne méty pre ľudstvo, prezentované jeho veličinami, podľa všetkého nachádzajúcich sa však v menšine, ostali len v rovine želaní. Nie preto, že by neboli všeobecne prijateľné alebo nedosiahnuteľné.

Veľké ciele sú zapísané pre súčasníkov aj v Megatrendoch 2000. Budú správne, ale vyznačené cesty k nim sa však ukazujú ako časovo veľmi náročné, dosť často ako obchádzkové, ba neraz sú akoby nekonečné.

Bohatstvo je veľkým mierotvorcom, napísali v súvislosti s nezmieriteľnými regionálnymi konfliktami osemdesiatych rokov veľkí autori J. Naisbitt a P. Aburdenová. Ani jeden sa však neskončil prosperitou a demokraciou.

Zbližovanie medzi USA a Ruskom považovali za takmer najvýznamnejší faktor pri riešeniach konfliktov a „otupovania účinnosti terorizmu“. Najvážnejším problémom súčasného sveta je však napätie, konflikty a terorizmus.

Po tzv. studenej vojne „z nových neideologických pozícií“ malo dôjsť na skoncovanie s chudobou a zdroje ušetrené mierovými vzťahmi medzi národmi a ich štátmi sa mali investovať do hospodárskeho rozvoja.

Realita je však iná, tak vo svetovom meradle, v regiónoch, ale aj v jednotlivých štátoch. Je prinajmenej znepokojujúca. Nie je však tabuizovaná, a to dáva nádej, že čas pre pozitívne riešenia je vskutku neodložiteľný.

Od vianočných a inak sviatočných prejavov štátnikov a duchovných vodcov o tom, ako sa pohnúť k vyššej kvalite vo vzťahoch medzinárodných, ale aj v živote rodín a každého z nás, je vždy len povestný krok k činom.

Aj dnes to nie je inak. V uplynulých hodinách sme si mohli vypočuť odvšadiaľ nielen správy o vojnových obetiach a sociálnej biede, ale aj také, ktoré by sme mohli vylepiť na brány všetkých katedrál a ľudové chrámy.

Azda sa J. Naisbitt a P. Aburdenová rozhodnú spísať druhý diel svojej vízie o tom, čo je neodkladné, ale aj naznačiť, na čo máme a čo môžeme ako ľudstvo aj vykonať v kratšom časovom období ako jedno decénium.

Deväťdesiate roky boli vraj výnimočným časom, ale nám neostáva nič iné, len vyvrátiť tento názor. Nakloniť tú myslenú rovinu rovín tak, aby sme rok-dva zlepšovali to, čo je na rovine skutkov a podľa nich hodnotili ten náš čas.

Nejde len predvídanie osvietených podnikateľov so silnými pocitmi zodpovednosti za vývoj, akého sa dopustili autori Megatrendov 2000, ktorých máme aj my, lež v príliš malom a zanedbateľnom počte, ale o pohyb.

Pohyb takým smerom, o ktorého správnosti a v konečnom dôsledku všeobecnej prospešnosti sa nemusíme presvedčovať, ani si ho zdôvodňovať. O tom, akí máme byť, bolo už predsa všetko povedané a niet čo dodať.

Peter Kasalovský