Odmietnutie návrhu ako celku

Ústav štátu a práva SAV k návrhu Zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

(Dokončenie z 2. 12.)

Podklady predložené na zaujatie stanoviska:

V roku 1997 bol prijatý bez účasti pracovníkov Ústavu štátu a práva SAV na jeho príprave (s výnimkou opakovaných kritických stanovísk, zaujímaných v Legislatívnej rady vlády SR k predkladaným návrhom) najskôr zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a po ňom aj zákon č. 383/1997 Z. z. nazvaný „Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon“. Autor vyššie uvedeného legislatívneho zámeru už v roku 1994 vo viacerých publikáciách varoval pred „medzinárodným fiaskom“, ak sa nový autorský zákon nepripraví seriózne a v náležitej legislatívnej kvalite, pretože nové autorské zákony sú pod drobnohľadom zahraničných a medzinárodných inštitúcií, vládnych aj akademických. Prijatím zákona č. 383/1997 Z. z. už Slovenská republika jedno „medzinárodné fiasko“ utrpela (stačí porovnať tento legislatívny zmätok so seriózne a kvalitne, koncepčne úplne novým spôsobom premysleným českým autorským zákonom č. 121/2000

K hodnoteniu týchto zákonov z právno-vedeckého hľadiska dávame do pozornosti najmä tieto články, uverejnené v časopise vydávanom Ústavom štátu a práva SAV, v ktorých ich autor prof. JUDr. Ján Švidroň, CSc., zaujal k nim zásadné a podrobné kritické stanovisko: Postmoderna, zneužívanie práva a nový slovenský autorský zákon. Právny obzor, 2000, č. 6. Súvislosti práva proti nekalej súťaži s autorským a mediálnym právom. Právny obzor, 2001, č. 5.

V prvom z uvedených článkov prof. Ján Švidroň zdôvodnil, že slovenský autorský zákon č. 383/1997 Zb. je legislatívny nepodarok. Navrhol ho zrušiť, ani sa nepokúšať ho novelizovať, ale radšej preložiť nový, seriózne a kvalitne pripravený český autorský zákon č. 121/2000 Sb., ktorý sa stretol ihneď po jeho prijatí s uznaním v odborných autorskoprávnych kruhoch v západnej Európe. Z najnovších hodnotení porov. DIETZ, A.: Das Neue tschechische Urheberrechtsgesetz - ein europäisches Spiztenprodukt, in: Recht im Wandel seines sozialen und technologischen Umfeldes. Festschrift für Manfred Rehbinder. Verlag C. H. Beck-Stämpfli Verlag, 2002 (pripravované na uverejnenie v slovenskom preklade v Právnom obzore) a ten v potrebných smeroch adaptovať na potreby Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o verejnú kontrolu nad organizáciami tzv. kolektívnej správy a ďalšími finančnými tokmi peňazí, ktoré im rôzne subjekty platia.

V druhom článku sa prof. Ján Švidroň rovnako kriticky alebo ešte kritickejšie vyjadril k prvej novele autorského zákona č. 234/2000 Z. z.

To, čo sa tento raz predkladá ako návrh „nového autorského zákona“, nie je v podstate nič iné, ako jeho pôvodne predkladaná druhá novela z I. polroka 2003 (navrhovalo sa vzápätí prijať jej úplné znenie, čo by bol býval presne ten istý odborný efekt). Nesie v sebe všetky koncepčné aj legislatívno-technické nedostatky nekvalifikovaného legislatívneho procesu, ktorý sa začal v roku 1995. V zákone č. 383/1997 Z. z. sa v značnom rozsahu nachádzajú celkom bezducho prevzaté ustanovenia ešte predchádzajúceho zákona č. 35/1965 Zb., a hoci ten vo svojej dobe pripravovali skutoční odborníci v oblasti autorského práva, vývoj v tejto oblasti v medzinárodnom meradle od osemdesiatych rokoch celkom nepredvídateľne akceleroval a od roku 1965 nesmierne ďaleko pokročil. V najnovšie do legislatívneho materiálu začlenených ustanoveniach je zase rovnako bezducho útržkovito odkopírovaný český autorský zákon. A medzi týmito krajnými pólmi nachádzame podstatu legislatívneho zmätku z roku 1997 a jeho novely z roku 2000. Taký nekonzistentný legislatívny materiál naozaj nemožno vedecky seriózne pripomienkovať.

Krátko pred prijatím zákona č. 383/1997 Z. z. bol prijatý zákon č. 283/1997 Zb.; ten zaviedol už spomenutý inštitút pod názvom „kolektívna správa práv podľa autorského zákona“ spôsobom, ku ktorého zákonnej úprave bolo zo strany právnej vedy vyjadrené ostro kritické stanovisko (viď takisto vyššie uvedené články). Ako spoločensko-právny inštitút zásadne svoje opodstatnenie má, nie však v takejto zákonnej úprave. Treba mať na zreteli aj istú legislatívnu i faktickú nekoordinovanosť v ekonomických otázkach súvisiacich s podporou tvorivej činnosti v niektorých súvislostiach organizácií tzv. kolektívnej správy s predmetom činnosti umeleckých fondov podľa zákona č. 13/1993 Z. z.

Prvá novela autorského zákona č. 234/2000 Z. z., aj napriek mediálnym protestom mnohých zainteresovaných subjektov, postavenie organizácii tzv. kolektívnej správy ešte výrazne posilnila, avšak bez ustanovenia akejkoľvek účinnej verejnej kontroly nad nimi (z hľadiska právnej povahy ide o „občianske združenia“, teda subjekty čisto súkromno-právne), pričom odporcovia tohto zákona v médiách správne poukazovali na „netransparentnosť ďalších finančných tokov“ peňazí vyberaných organizáciami tzv. kolektívnej správy - dokonca s možnosťou legislatívne veľmi svojráznym spôsobom sankcionovať iné (podnikateľské) súkromnoprávne subjekty, čím sa absolútne narúša základná zásada súkromného práva - rovnosť jeho subjektov (ekvivalencia) - porov. § 21 ods. 8 platného autorského zákona; český zákonodarca si nič také nedovolil.

Navrhovaná druhá novela autorského zákona č. 383/1997 Z. z., ktorá bola zverejnená na internetovej stránke Ministerstva kultúry SR v I. polroku 2003, tento nežiaduci trend zamýšľala ešte viac posilniť, napríklad zvýšením percentuálnych sadzieb náhrad odmien, ktoré majú rôzne podnikateľské subjekty platiť týmto organizáciám, bez súčasného usilovania sa o zavedenie účinnej verejnej kontroly nad činnosťou organizácii tzv. kolektívnej správy a bez zdokonalenia verejnej transparentnosti ďalších finančných tokov nimi „spravovaných“ značne veľkých objemov peňazí. Aj proti tomu sa naša akademická obec ozvala a je možné, že minimálne v tomto mal jej ohlas účinok, lebo od tejto nijakým ekonomickým rozborom nepodloženej požiadavky (o jej právnej stránke už opakovane nehovoriac) sa v ďalšom procese upustilo (natrvalo, alebo len na prechodný čas?). Z návrhu tejto druhej novely autorského zákona sa však nedávno stal „návrh nového autorského zákona“.

Nepochybne sa aj v tomto nekvalitnom legislatívnom návrhu odzrkadľuje istý vývoj a aj celý rad ustanovení má svoje opodstatnenie v európskych smerniciach pre oblasť autorského práva a iných medzinárodných zmluvných dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ako hrubý legislatívny materiál (pracovný podklad) by sa dal využiť pri serióznej príprave skutočne nového slovenského autorského zákona. Prijať však tento návrh v takejto podobe ako zákon by bolo opäť veľmi nesprávnym legislatívnym krokom (po roku 1997 a 2000 by to bolo v roku 2003 už po tretí raz); azda sa dá takejto „trojročnej periodicite“ predsa len vyhnúť.

Ak sa v legislatívnom procese prípravy nového autorského zákona výraznejšie zaangažuje Slovenská akadémia vied, Ústav štátu a práva je pripravený v rámci svojich možností a svojím dielom prispieť k budúcemu zdarnému výsledku, nie však na báze tohto legislatívneho návrhu, ktorý je už zaradený do programu prebiehajúcej schôdze Národnej rady SR.