O prípadnej zadlženosti obce

Kým našetria potrebné financie, rast inflácie im plány prekazí

Podľa zákona NR SR č. 445/2001 Z. z. sa zmenil a doplnil zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a zmenil a doplnil zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (Zákon o samosprávnych krajoch) v § 1 až 3 a v § 32 a sú stanovené osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov, ako aj ustanovenia týkajúce sa postupu o ozdravnom režime a nútenej správe. Ďalej boli spresnené zákonom NR SR č. 427/2002 Z. z. zo dňa 18. júna 2002, ktorým sa taktiež zmenil a doplnil zákon NR SR č. 333/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

S osobitosťami hospodárenia obce alebo vyššieho územného celku súvisí neplnenie povinností vyplývajúcich z týchto zákonov. V tomto prípade ministerstvo financií môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných príspevkov z dotácií zo štátneho rozpočtu. Obec sa môže dostať do finančnej tiesne v prípade, že jej

príjmy nestačia

kryť potrebné výdavky. Na krytie potrieb zvyšuje svoje záväzky, zvyšuje svoje dlžoby voči veriteľom. Ak sa tak stane, zákon stanovuje postup o ozdravnom režime, dokonca aj zavedenie nútenej správy. Tomu by sa malo predísť najmä dôkladnou audítorskou analýzou možnej zadlženosti obci.

V súvislosti s ozdravným režimom a nútenou správou by sa audítor mal zaujímať o zadlženosť obce vo vzťahu k jej ďalšej existencii. Ak berieme do úvahy možnosti využívania návratných finančných prostriedkov a skutočnej únosnosti zadlženia obce, na problém zadlženia sa musíme pozerať z dvojakého hľadiska:

- krátkodobé zadlženie v priebehu rozpočtového roka spojené so súčasným zabezpečovaním verejných služieb (verejných statkov), ktoré je výsledkom časového nesúladu medzi tokom bežných príjmov a tokom bežných výdavkov obce. Bežne sa krátkodobý nedostatok vlastných finančných prostriedkov doplňuje návratnými finančnými prostriedkami. Aby vplyv úrokového zaťaženia bol čo najmenší, mala by sa obec snažiť o:

1. včasné získanie ostatných príjmov, napríklad miestnych poplatkov, z nájomného a pod.,

2. dočasne prebytočné vlastné finančné prostriedky krátkodobo investovať, teda zhodnotiť a získať tak vyšší výnos.

Dočasné voľné finančné prostriedky môže obec zhodnotiť napríklad uložením do dlhopisových fondov, čo momentálne znamená vyššie zhodnotenie. Ideálne by bolo, keby zhodnotenie bolo vyššie alebo aspoň pokrylo platené úroky z krátkodobých neinvestičných úverov čerpaných v priebehu rozpočtového roka.

- dlhodobejšie zadlženie presahujúce rozpočtové obdobie, ktoré je spojené s investíciami a budúcim zabezpečovaním verejných statkov v požadovanom rozsahu a kvalite.

Využívanie úveru a pôžičiek kapitálovej povahy na financovanie investícií vo verejnom sektore sa rozšírilo, pretože obce sa po roku 1989 neustále stretávajú s problémom nedostatku vlastných finančných prostriedkov kapitálovej povahy a kapitálových

dotácií na investície

vo verejnom sektore. Dynamika príjmov spravidla nestačí dynamike výdavkov. Je to významné predovšetkým vo väzbe na financovanie kapitálových výdavkov, krytie finančne náročných investícií. Dotácie obciam sa neustále znižujú. Značné problémy vo financovaní z hľadiska sebestačnosti sa vyskytujú najmä v samospráve po reforme verejnej správy. Pokiaľ sa dotácie poskytujú, sú účelové. Pritom niektoré dotácie, najmä kapitálové na krytie investícií, patria do skupiny nenárokových dotácií. Úsporné opatrenia v rozpočtovej sústave sa bytostne dotkli aj hospodárenia obcí, a to predovšetkým znížením objemu kapitálových dotácií.

Aj keď sa rast inflácie do určitej miery v minulom roku stabilizoval, jej vývoj v tomto roku vzhľadom na „balíček“ rozsiahlych cenových opatrení sa prejaví zvýšením miery inflácie, ktorá je predpokladaná medzi 8 - 9 percentami, čo bezo sporu ovplyvní aj medziročný rast investičných nákladov. V prípade, že obce investície odsúvajú dovtedy, kým na ne našetria peniaze, musia rátať s tým, že v budúcnosti budú investície finančne ešte nákladnejšie. Obce by preto nemali váhať pri využití dostupných úverov na obstaranie investícií. Ako samosprávny subjekt môžu však požičiavať návratné finančné prostriedky s tým, že si nebudú nárokovať na štátnom rozpočte finančné prostriedky na splatenie svojho dlhu. Obec nie je podnikateľský subjekt. Jej hlavnou náplňou činnosti

nie je podnikanie,

ale verejno-prospešná činnosť zabezpečovanie verejných statkov. Návratnosť vložených návratných finančných prostriedkov na obstaranie investícií vo verejnom sektore je spravidla nepriamo návratná alebo dlhodobo návratná. Z uvedeného vyplýva, že pri analýze možnej zadlženosti obci a zabezpečovaní ozdravného procesu by sa mala sústrediť pozornosť predovšetkým na nasledujúce otázky:

a) venovať sústavnú pozornosť príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu obce, tvorbe štruktúry príjmov a prísnej účelovosti využívania financií na efektívny rozvoj obce, potreby občanov žijúcich v nej,

b) analyzovať využívanie úverov a pôžičiek z pohľadu ich optimálneho využitia a včasnej návratnosti, aby úroky čo najmenej zaťažovali rozpočet obce,

c) rozbormi včas odhaliť úzke miesta v rozpočte, a tým prispieť k tomu, aby bol rozpočet obce vyrovnaný,

d) rozpočet obce rozdeliť na bežný a kapitálový, je to dôležitý predpoklad možnej analýzy dlhovej služby. Analýza minulého hospodárenia v bežnom a kapitálovom rozpočte je dôležitá pre rozpočtovú prognózu v obci a analýzu možného úverového zadlženia obce pri obstarávaní investícií a využitím návratných prostriedkov,

e) každá obec by mala mať plán investičnej stratégie. Je nepravdepodobné, aby obce mali dostatok finančných prostriedkov na obstaranie niekoľkých investícií naraz. Pritom sa nezaobíde bez návratných finančných prostriedkov,

f) v zmysle zákona NR SR č. 427/2002 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 333/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, je potrebné sústrediť pozornosť aj na plnenie prijatých opatrení na zlepšenie výsledkov hospodárenia a znížení celkových záväzkov, pretože ak obec nimi preukáže ich účinnosť na hospodárenie na základe

žiadosti obce

ministerstvo financií vydá súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty. V prípade úverovania investícií stanoviť umorovací plán, spôsob splácania úverov, úrokov, teda dosah dlhovej služby do rozpočtu. Pri týchto úvahách záleží nielen na výške potrebného investičného úveru, ale aj na dĺžke splatnosti úveru. Súčasťou každého investičného projektu je nutné naplánovať aj budúce bežné výdavky spojené s budúcim fungovaním investície. Budúci nárast bežných výdavkov môže obmedziť budúcu schopnosť obce hradiť dlhovú službu v prípade využitia úveru.

Súčasťou investičnej stratégie by mali byť analýzy:

- trhových potrieb, priority občanov, ktoré zabezpečia budúci dopyt po verejných statkoch pomocou investícií. Súčasťou tejto analýzy musí byť posúdenie existujúcich kapacít, či postačujú rastúcemu dopytu atď. (napríklad pri vodovodnej a kanalizačnej sieti, čističkách odpadových vôd a pod.).

- technická, teda technická a technologická správnosť investície. Jej súčasťou by mali byť varianty alternatívnych a nákladných riešení, výberu optimálneho variantu.

- nákladová, ktorá je dôležitá vždy. Je užitočná najmä pri variantnom spôsobe riešenia investície. Je nutné zabezpečiť časové porovnanie rôznych variantov riešenia (napríklad metódou vnútorného výnosového percenta, ale i diskontovaných nákladov, metódou diskontovaných investičných a budúcich investičných nákladov a budúcich výnosov a pod.).

- finančná analýza každého investičného projektu sleduje, z akých finančných zdrojov sa bude financovať. V prípade nedostatku vlastných finančných prostriedkov v kapitálovom rozpočte a nemožnosti získať dotáciu zo štátneho rozpočtu alebo z ostatných článkov rozpočtovej sústavy, je nutné analyzovať možné využitie návratných finančných prostriedkov a dosah dlhovej služby do rozpočtu obce. V prípade úverovania investície stanoviť umorovací plán, spôsob

splácania úveru,

úrokov, teda dosah dlhovej služby do rozpočtu. Pri týchto úvahách záleží nielen na výške potrebného investičného úveru, ale aj na dĺžke jeho splatnosti. Súčasne pri každom investičnom projekte je nutné naplánovať aj budúce bežné výdavky spojené s fungovaním investície. Budúci nárast bežných výdavkov môže obmedziť schopnosť obce hradiť dlhovú službu v prípade využitia úveru.

- analýza ekonomického dosahu súvisí s tým, ako uvažovaná investícia ovplyvní rozvoj obce, zamestnanosť, budúce zvyšovanie daňových príjmov, podielu na dani z príjmov zo závislej činnosti a pod.

- analýza ekologického dosahu musí vyhodnotiť ekologické normy, aby obec nemusela platiť v budúcnosti sankčné poplatky za znečisťovanie životného prostredia.

- inštitucionálna analýza je rovnako súčasťou úvah o obstaraní investície, musí teda odpovedať na otázky organizovania verejnej súťaže v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. V tom je výber projektanta, dodávateľa, zabezpečenie právnych zmlúv, spôsob kontroly priebehu investičnej výstavby zo strany obce a možná penalizácia dodávateľa za nesplnenie zmluvných povinností.

Doc. Ing. Michal Oláh, PhD.