Ako otestovať uchádzača o prácu

Pri prijímacom pohovore čaká na kandidátov rad skúšok a testov

Pri výbere nových zamestnancov možno použiť relatívne veľké množstvo rôznych testov - vedomostné, psychologické, testy numerických schopností a podobne. S niektorými môžu pracovať iba psychológovia, v iných prípadoch personalisti či konzultanti personálnoporadenských spoločností pomoc špecialistov nepotrebujú a so svojimi skúsenosťami a znalosťami si vystačia sami. Kombináciou výsledkov jednotlivých testov a pozorovania testovaného môžu získať ďalší kamienok do celkovej mozaiky o jeho vhodnosti, resp. nevhodnosti na obsadzovanú pozíciu. Aké základné typy testov sa teda v praxi používajú najčastejšie?

VEDOMOSTNÉ TESTY

Ide o testy skutočných vedomostí, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie určitej činnosti. Používajú sa napríklad v bankách, kde uchádzač musí vedieť, čo znamenajú pojmy ako platobná karta či termínovaný vklad alebo napríklad v marketingu. Úskaliami týchto testov býva, že ak ide napríklad o pravidlá správania sa k zákazníkovi, uchádzač môže v teste ukázať, že ich vynikajúco pozná, avšak jeho správanie v praxi môže byť úplne iné.

GRAFOLÓGIA

Jednou z najväčšmi diskutovaných metód posudzovania uchádzačov o voľné pracovné miesta je grafologický rozbor písma, ktorý patrí do kategórie tzv. projektívnych testov. Podľa grafológov je najväčšou prednosťou grafológie komplexnosť. Okrem toho patrí k testom, ktoré sa na rozdiel od mnohých ostatných nemožno vopred naučiť. Grafologický rozbor sa väčšinou robí ako doplnok k ostatným metódam a veľmi často sa využíva napríklad v prípade, že zamestnávateľ dostane v prvom kole výberového konania 60 žiadostí a do užšieho kola chce vybrať 20. Odporcovia grafológie namietajú, že táto metóda je nespoľahlivá, pretože rukopis človeka ovplyvňuje celý rad faktorov, napríklad konkrétna situácia, vek, úrazy, stres, učiteľ písania atď.

PSYCHOLOGICKÉ TESTY

Ide o psychologické testy a dotazníky zamerané na skúmanie osobnosti človeka. Patria medzi seriózne testy z kategórie psychodiagnostických, pričom psychológovia dodnes netušia, ako sa vlastne stali voľne dostupné pre širokú verejnosť. Okrem toho, že tieto testy môžu používať aj „nepsychológovia“, veľa personálnoporadenských spoločností si vytvára vlastné verzie. Niektorí odborníci v tom vidia niekoľko výhod. Po prvé: tieto testy môže používať akýkoľvek poradca. Po druhé: ak ich určitý zamestnávateľ alebo poradenská spoločnosť používa viac rokov, vytvorí si vlastné normy a má na základe čoho porovnávať. Po tretie: tieto testy sú dostatočne komplexné, a teda zachytávajú mnohé z kompetencií, ktoré sa pri výberovom procese zohľadňujú. Nevýhodou je, ak testy nevyhodnocuje profesionál, pretože v tom prípade sa výsledky nemusia interpretovať správne. Ďalším problémom môže byť, že nie vždy sa používajú testy štandardizované na podmienky Slovenska. Ak sa používa americký dotazník v slovenskom prostredí, môže nastať problém nielen pri preklade jednotlivých otázok, ale aj v zameraní na jednotlivé hodnoty.

TESTY NUMERICKÝCH SCHOPNOSTÍ

Prvý typ týchto úloh sa zostavuje s cieľom otestovať základné numerické operácie. Ide o známe slovné úlohy typu „jedno auto vyjde z mesta A určitou rýchlosťou, druhé z mesta B inou rýchlosťou, za aký čas sa stretnú v bode C?“. Takéto testy sa veľmi často používajú pri výbere pracovníkov audítorských firiem. Druhý typ je zameraný na logické myslenie. Úloha môže znieť napríklad takto: „Sme v krajine klamárov a pravdovravných a stretneme človeka, ktorý nám povie: Sem nechoďte, sú tu samí klamári. Počuje ho iný človek, a ten nás naopak presviedča, aby sme tomu prvému neverili, pretože klamár je práve on. Otázka znie: Kto hovorí pravdu a kto je skutočný klamár?” Tretím typom sú úlohy z kombinatoriky, ktoré kombinujú numerické operácie s úlohami zameranými na logické myslenie. V zadaní môžu byť napríklad štyri červené, tri žlté a päť modrých guľôčok a testovaný má určiť, koľkokrát minimálne musí siahnuť do košíka, aby vytiahol aspoň jednu modrú guľôčku.

PSYCHODIAGNOSTICKÉ TESTY

Psychodiagnostické testy merajú tzv. psychologické entity alebo zložky osobnosti, pre ktoré je test alebo dotazník určený. Zložky sú definované a formulované na základe vedeckých metód a sú porovnávané so štandardnými údajmi nameranými v danej populácii. Prvým väčším balíkom psychodiagnostických testov sú výkonové testy, pri ktorých ide väčšinou o preukázanie schopnosti uvažovať a nájsť logický postup riešenia. Nevýhodou je časová obmedzenosť, pretože niektorí ľudia pod stresom nepodajú taký výkon, aký by podali, keby neboli obmedzení časom. Ďalšou kategóriou sú osobnostné dotazníky a tzv. projektívne testy. Psychodiagnostické testy a dotazníky môže posudzovať iba ten, kto úspešne ukončil štúdium psychológie. Tieto testy si totiž vyžadujú veľmi dôkladné a fundované premýšľanie nad výsledkami, pretože ich výstupy nie sú jednoznačné. Dôležité je aj to, že sú štandardizované na podmienky Slovenska.

TESTY ZRUČNOSTI

Ide o súbor úloh, ktoré u potenciálneho zamestnanca kontrolujú napríklad jemnú motoriku, komunikačné a prezentačné schopnosti či schopnosť koncentrácie na danú činnosť. Kandidát pri nich musí ukázať, že sa mu netrasú ruky alebo že zvládne zložiť nejaký výrobok podľa priloženého návodu. Týmto spôsobom možno skúmať zručnosti napríklad aj u asistentiek, programátorov či obchodníkov. Ide o to, pripraviť pre uchádzača test založený na činnostiach, ktoré by mali byť hlavnou náplňou jeho práce.

Podľa The Prague Tribune spracovala

(ach)