Príspevky poradenskej rubriky

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Môžeme príspevky vo vašej poradenskej rubrike považovať za spoľahlivý výklad platných predpisov? Môžeme sa na ne odvolávať pri daňovej kontrole? V iných odborných publikáciách nachádzame niekedy aj iný výklad a tiež pracovníci daňových úradov posudzujú niektoré problémy odlišne.

- V zásade platí, že právo záväzného výkladu zákona má len súd. Nemá ho teda ani jeho tvorca, v prípade zákona o účtovníctve alebo daňových zákonov MF SR. Je však samozrejmé, že MF SR prostredníctvom daňových úradov uplatňuje pri kontrole jednotlivých daňovníkov vlastnú interpretáciu zákona. V konkrétnych prípadoch ide o interpretáciu zákona presadzovanú príslušným daňovým úradníkom na základe usmernení a pokynov MF SR a daňových riaditeľstiev. Ak je však daňovník presvedčený, že stanovisko daňovej kontroly je v rozpore s jeho chápaním zákona, môže sa domáhať svojej pravdy až na súde. Iba nezávislý súd môže v takomto prípade záväzne vyložiť príslušné ustanovenia zákona, čím vzniká precedens, záväzný aj pre ďalšie prípady.

V zákonoch a vykonávacích predpisoch k nim sú často nejednoznačne formulované miesta. Bežný daňovník, účtovná jednotka - laik v prípade, že musí niektoré z takýchto ustanovení dať do súvisu so svojím konkrétnym prípadom, má niekoľko možností. V prvom rade si môže naštudovať problematiku sám. Pritom musí mať k dispozícii to znenie zákona, ktoré platilo v období, keď prípad nastal. Napríklad pre zdaňovacie obdobie roku 2000 nemožno uplatniť súčasné znenie zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, pretože tento sa od svojho prvého vyhlásenia viackrát menil (napríklad menili sa limity odpisov a nájomného osobných motorových vozidiel, ustanovenia o časovom rozlíšení nájomného u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, zvýšila sa hranica na zaraďovanie hnuteľných vecí do hmotného majetku a pre technické zhodnotenie a iné).

Pre účtovné obdobie 2001 nemožno uplatniť súčasne platný zákon o účtovníctve (č. 431/2002 Z. z.), pretože v tom čase platil pôvodný zákon o účtovníctve č. 563/1991 Zb. Okrem toho treba zistiť, či k skúmanému zákonu nebol vydaný vykonávací predpis, ktorý má charakter všeobecne záväzného právneho predpisu (k zákonu o účtovníctve sú to najmä opatrenia, ktorými sa ustanovujú postupy účtovania v jednotlivých účtovných sústavách) a či v obdobnej veci nejestvuje právoplatné rozhodnutie súdu. Je užitočné, ak daňovník, účtovná jednotka preštuduje odbornú literatúru (napríklad odborný komentár k zákonu, odborné publikácie, odborné periodiká), kde nájde k problematike názory odborníkov, ktoré síce nemajú právnu záväznosť, ale pomáhajú orientovať sa vo všeobecne záväzných predpisoch.

Daňovník, účtovná jednotka sa však nemusí s nimi stotožniť. Môže si vytvoriť vlastné chápanie ustanovení záväzných predpisov, ktoré uplatní pri účtovaní, určení základu dane, a vôbec pri svojich ďalších konaniach. Musí však byť pripravený tento názor obhajovať pred kontrolnými orgánmi a niesť riziko, že druhá strana môže presadiť iný názor.

Druhou možnosťou je obrátiť sa na poradcu (účtovného, daňového, právneho). Výhoda takéhoto riešenia je v tom, že títo odborníci sa problematikou zaoberajú denne v rámci svojej profesie. Je predpoklad, že budú mať k dispozícii aktuálne znenie všetkých relevantných všeobecne záväzných predpisov, budú poznať precedensy, budú mať informácie zo školení a odborných seminárov a poznatky, získané v rámci svojho členstva v príslušnej komore (daňových poradcov, audítorov, certifikovaných účtovníkov). Najmä však budú mať skúsenosti z postupu daňových orgánov pri daňových kontrolách. Seriózny poradca však vždy upozorní, ktoré ním poskytnuté informácie majú jednoznačnú oporu v zákone a ktoré sú jeho názorom. Služby týchto odborníkov sa poskytujú za úhradu. Daňovníkovi možno odporúčať, aby sa vopred dohodol s poradcom, že mu svoje rady poskytne v písomnej forme. Ani takéto vyjadrenie však nemá všeobecne platnú záväznosť.

Ďalšou možnosťou je obrátiť sa so žiadosťou o stanovisko na normotvorcu. Väčšina našich zákonov sa schvaľuje na základe návrhov vlády a ich znenie pripravujú príslušné rezortné ministerstvá. Vo veciach daní sa možno obrátiť aj na územné finančné orgány. V každom prípade má takáto žiadosť charakter podnetu na úkon alebo konanie. Preto je potrebné už pri podaní a bez výzvy zaplatiť príslušný správny poplatok. Poskytnutie interpretácie ustanovenia nejakého všeobecne záväzného právneho predpisu sa často posudzuje ako rozhodnutie, poplatok sa platí kolkovou známkou.

Ani tento postup však nie je bez problémov. Ministerstvo môže žiadosť vrátiť s tým, že smeruje na riešenie konkrétneho problému. Poučí žiadateľa, že orgán má svoje vymedzené funkcie, predovšetkým tvorbu nástrojov, metodickú činnosť a výkon štátnej správy. Odporučí žiadateľovi, aby sa obrátil na kvalifikovaného poradcu. Ani v prípade oznámenia stanoviska či rozhodnutia orgánu štátnej správy o interpretácii všeobecne záväzného ustanovenia, nemá toto stanovisko či rozhodnutie moc všeobecne záväzného právneho predpisu. Podobná situácia by bola, ak by sa žiadateľ obrátil so žiadosťou o výklad normy na zákonodarcu - Národnú radu SR.

Posledná možnosť je získanie rozhodnutia súdu. Laik sa tu nezaobíde bez pomoci profesionála - komerčného právnika, advokáta. Musí rátať s jeho odmenou, súdnymi poplatkami, ale aj s relatívne dlhým časom vybavovania. Občan bude teda túto cestu voliť len v skutočne závažných prípadoch, ak budú „v hre“ vyššie finančné čiastky.

Nakoniec jedna bezplatná, ale cenná rada: radšej zaplatiť o niekoľko sto korún vyššiu daň ako riskovať niekoľkotisícové sankcie.

Ing. Tatjana Pecháčová