Mýtus o tvrdých chlapoch sa začína rozpadať

Duševné problémy špičkových športovcov nie sú novinkou n V Rusku psychicky i herne najnáročnejšia liga?

Tlak verejnosti i chlebodarcov, napätie, konkurencia, komplikované medziľudské vzťahy, vysoké nasadenie, množstvo povinností i mimo športovísk - to je len úlomok faktorov, ktoré vplývajú na duševný stav športovca. Nie každý sa vyrovná so všetkým, čo patrí k svetovému vrcholovému športovcovi. O mnohých sa to dávno hovorí, v rôznych športoch je to ešte stále tabuizovaná téma. Možno i preto, že ktosi v snahe vytvoriť správny imidž (s cieľom získať čo najviac financií) zidealizoval špičkového športovca do podoby silnej osobnosti, ktorá hravo zvláda všetky nároky profesionálneho športu. A aby sa mýtus udržal, dochádza často k zámernému triedeniu správ o duševnom vypätí či stave športovcov.

O danej téme sa predovšetkým nehovorí v čisto mužských športoch, ako je futbal, hokej, ragby, bejzbal a pod. Mnohí športovci, predovšetkým v kolektívnych športoch, sa často snažia utajiť hlavné príčiny odchodov či prestupov. Nejeden z nich potom v súkromní prezradí, že sa nedokázal vyrovnať s tlakom zo strany konkurencie, trénerov alebo majiteľov. Ako príklad možno použiť ruskú hokejovú ligu. Hoci dnes je považovaná za jednu z najkvalitnejších, zároveň si vybojovala i prívlastok psychicky najnáročnejšia. Dôvod - mentalita i konkurencia. Hokejové tímy, ktoré majú štedrých mecenášov, majú k dispozícii často niekoľko desiatok vynikajúcich hráčov. A tak hráč sa musí naučiť využiť na presadenie každú príležitosť minimálne na 200 percent. Lebo nikdy nevie, či sa mu šanca naskytne ešte raz. Pokoju duše nepridáva v Rusku ani prostredie, ktoré je mimo ľadu ešte krutejšie ako to na ľade. A tak sa veľa našich hokejistov vrátilo domov ani nie po dvoch mesiacoch pôsobenia za Uralom.

Keď sa vracal úspešný český tréner I. Hlinka z angažmán v Omsku, prezradil, že najväčší šok zažil asi vtedy, keď mu majiteľ klubu povedal, že ak chce, aby ho hráči počúvali, nech ich bije trebárs aj hokejkami po hlave. To vraj utužuje ich súdržnosť a poslušnosť. Lenže veľa psychickej pohody nenájdu hokejisti ani v najprestížnejšej hokejovej súťaže - NHL. Hoci tam sa fyzické tresty nepoužívajú, psychika dostáva zabrať. Metód hoc civilizovaných, ktorými je hráč zdeptaný, je viacero a často sú oveľa krutejšie ako fyzické tresty.

O psychickom terore či duševných problémoch športovcov sa začína oveľa hlasnejšie hovoriť aj vo futbale. Ako nedávno informoval nemecký týždenník Der Spiegel, zlom v tomto smere nastal na jeseň, keď sa dve hviezdy bundesligy priznali k duševným problémom. Ide o hráča Bayernu Mníchov S. Deislera a J. Šimáka z Hannoveru. Nie sú však v tomto osamotení. Kolotoč súťaže vytvára veľmi ťažko psychicky zvládnuteľnú atmosféru. „Zraňuje bundesliga dušu?“ kladie si otázku časopis. V následnej odpovedi priznáva, že záťaž, ktorá je na futbalistovi hrajúcom pred 80-tisíc divákmi, je veľká a ťažká. Okrem toho na futbalistov pôsobí rôznorodo často nekompromisná kritika z médií, fanúšikov či vedenia klubu a trénera. Spoločenský život, ktorý vedú, je náročný (diskotéky, návštevy barov, spoločenské akcie a pod.). A tak zo strany žien je čoraz silnejší a veľa futbalistov nemá klasické domáce zázemie, ktoré by malo plniť oázu pokoja a úniku pred realitou špičkového futbalistu. Ak sa k tomu pridá aj herný výpadok, nastáva kruté obdobie. Lenže sú aj takí, ktorí sú v dobrej kondícii, ale nepadli do oka trénerovi a nemajú istú pozíciu v zostave. To vytvára napätie, ktoré sa veľmi ťažko zvláda. Mnohí väčšinou tajne siahajú po odbornej pomoci psychológov či dokonca psychiatrov. Napríklad M. Heinz nebol schopný nájsť sám seba tak v Hamburgu, ako ani v Bielefeldu. Vrátil sa do rodného Česka a jeho problémy ustali.

Problémy psychického charakteru boli vo futbale oveľa dávnejšie. Len sa o nich nehovorilo. Ako uvádza Der Spiegel, majster sveta z roku 1954 Nemec Posipal sa dlho a tajne liečil z depresií a jeho choroba sa považovala za štátne tajomstvo. A možno to bola najväčšia chyba. Odborníci hovoria, že odhalenie či odtajnenie týchto problémov pomáha ich liečiť. Príkladom je spomínaná dvojica Šimák a Deisler. Obaja hráči sú technicky nadaní, ale vo svojich tímoch boli z rôznych dôvodov izolovaní. Z duševnej rovnováhy pritom vypadli vo chvíli, keď na tom boli športovo veľmi dobre. Napriek tomu Šimák nepotrebuje kliniku a lieky ako Deisler, ale pokoj a odpočinok. „Šimák bol psychicky narušený, ale klasickú depresiu u neho vylučujem,“ povedal pre ČTK športový psychológ H. D. Hermann, ktorého v Prahe Šimák už dvakrát navštívil po tom, čo sa na určitý čas stratil a ani samotný klub nevedel, kde sa nachádza. „Nechce byť žiadnou hviezdou,“ tvrdil psychológovi Šimák, ktorý bol pre kolegov v Hannoveri, kam prešiel z Leverkusenu, len lenivým a obranným druholigovým hráčom. Čelil rôznym posmeškom a nelichotivým poznámkam kolegov a sám tréner Toppmöller priznal, že v tíme registroval napäté až nepriateľské vzťahy. Dnes sa Šimák podrobuje terapii a jeho psychológ sa snaží ho získať pre návrat do bundesligy. Či sa mu to podarí, si netrúfa predpovedať.

Stela Geregayová