NETREBA VYMÝŠĽAŤ, ČO INÍ UŽ OBJAVILI

Jednou zo smerníc EÚ, ktorá je už v slovenskom právnom poriadku a má byť implementovaná do termínu vstupu, je Smernica Rady 98/83/EC o kvalite vody určenej pre ľudskú spotrebu. Ďalším príkladom je oblasť ich čistenia. Do konca roku 2010 musia mať všetky mestá nad 10-tisíc ekvivalentných obyvateľov čistiarne odpadových vôd. V časovej nadväznosti do roku 2015 majú byť komunálne odpadové vody z aglomerácií nad 2000 obyvateľov odvádzané verejnou kanalizáciou a pred vypustením do recipientu prejsť minimálne dvojstupňovým čistením. Požaduje to náš zákon o ochrane vôd a trinásť smerníc EÚ, ktoré zosúladila Národná rada SR. Na splnenie týchto požiadaviek bude potrebné zabezpečiť nemalé investičné prostriedky a vyvinúť tomu zodpovedajúce technické úsilie. Zásobovania vodou a čistiarenstvo sa musia stať prioritou v investíciách miest a obcí. Vysoký objem potrebných prostriedkov ich bude ako akcionárov a vlastníkov vodárenských spoločností nútiť, aby okrem vlastných a úverových zdrojov využili možnosť čerpať financie aj z fondov únie. Sú projektovo orientované, to znamená, že nárok na finančnú podporu vzniká až po vypracovaní kvalitného projektu, pripravenosti príslušných administratívnych kapacít a pri zaručení požadovanej finančnej spoluúčasti predkladateľa. Spolufinancovanie je nevyhnutnou podmienkou a musí ho zabezpečiť konečný príjemca pomoci. Otázka je, či

budú na to mať

obce a mestá. Preto by mali uvažovať aj o zahraničnom strategickom partnerovi, zaujímajúcom sa o prevádzkovanie vodárenských služieb na zmluvnom princípe s platbami za prenájom infraštruktúrneho majetku vopred, čo prinesie v predstihu nemalé prostriedky. Nárok na ne z európskych fondov nie je automatický a pri ich prerozdeľovaní bude únia brať do úvahy pripravenosť jednotlivých žiadateľov efektívne využívať financie a zabezpečiť návratnosť vložených investícií. Svetové skúsenosti z partnerstva verejného a súkromného sektora prinášajú pozitívne výsledky o tomto modeli, keď skúsená, odborne erudovaná súkromná vodárenská firma poskytuje služby vodárenskej spoločnosti vo vlastníctve miest a obcí. Prejaví sa to v efektívnosti hospodárenia a v kvalite týchto poskytovaných služieb.

Zdá sa, že náročnosť a zložitosť získavania finančných zdrojov na kvalitné fungovanie a nevyhnutný rozvoj zaostávajúceho slovenského vodárenstva nie je adekvátne vysvetľovaná a v samosprávach prevláda skôr ľahkovážny postoj k agende, nevyhnutnej na efektívne zabezpečenie značného objemu investičných prostriedkov. Predstavitelia samospráv by sa preto mali viac zaujímať o túto novú problematiku, pýtať sa na riešenia predovšetkým vodárenských expertov, aby dostali kvalifikované informácie. Na ich základe by sa vedeli správne orientovať v problematike a rozhodovať napríklad aj v otázke partnerstva verejného a súkromného sektora a vstupu strategického zahraničného partnera. Najmä tieto témy sú vo vystúpeniach niektorých politikov interpretované zavádzajúco. Samosprávy miest a obcí ako akcionári vodárenskej spoločnosti by sa mali usilovať

získať čo najviac

poznatkov o rôznych modeloch poskytovania vodárenských služieb v iných krajinách a praktických skúseností z ich uplatňovania tam, kde sa dosiahli pozitívne výsledky. Nám najbližšou krajinou je Česká republika, kde sa transformácia udiala už pred desaťročím. Podnetným poznatkom je, že rozdrobovanie vodárenských celkov na menšie spoločnosti znamená veľmi zlú cestu a neosvedčili sa ani tzv. zmiešané spoločnosti. To znamená také, kde aj prevádzkovanie zostalo v rukách samosprávy. Na druhej strane lepšie výsledky dosahujú tie vodárenské spoločnosti, kde samospráva delegovala poskytovanie služieb na prevádzkovateľskú firmu formou dlhodobého prenájmu infraštruktúrneho majetku. Za povšimnutie stojí, že v Česku našiel najširšie uplatnenie tzv. francúzsky model, ktorý je rozšírený aj v mnohých krajinách sveta. Stručne ho možno charakterizovať príkladom z krajiny svojho pôvodu. Miestne obecné samosprávy vo Francúzsku sú zo zákona zodpovedné za dodávku

pitnej vody

a jej odkanalizovanie a súčasne sú vlastníkmi svojej vodárenskej infraštruktúry. Každá samospráva má možnosť slobodne sa rozhodnúť, či bude túto verejnú službu obyvateľom poskytovať sama, alebo poverí výkonom tejto služby súkromného prevádzkovateľa. Poverenie súkromného prevádzkovateľa touto službou je na základe zmluvy o prevádzke, kde je dohodnutý obsah a rozsah výkonu služby, časová lehota výkonu a ceny za poskytované služby. Rozhodujúcim článkom francúzskeho modelu je miestny poslanec. Je garantom a súčasne sprostredkovateľom vôle občanov - spoluúčastníkov v otázke správy a nakladania s vodou a vodnými zdrojmi. Je to výlučne obecná samospráva, ktorá rozhoduje o strategických otázkach, akými sú investičný rozvoj a cenová politika. Nesie celú zodpovednosť voči obyvateľom za prijaté opatrenia v oblasti zdrojov vody, zásobovania, odkanalizovania a čistenia odpadových vôd a za hospodárenie s vodou v obci.

Vladimír Turanský

Domácnosti v SR by mali v budúcom roku platiť za 1 m3 pitnej vody 22,70 Sk. Stočné sa má zvýšiť na 17,40 Sk. Vodné a stočné pre obyvateľstvo tak zo súčasných 26,20 Sk/m3 vzrastie na 40,10 Sk/m3, vrátane 19 % DPH. Menej zaplatia iba domácnosti, ktoré sú zákazníkmi Trnavskej vodárenskej spoločnosti.