Daňová sústava ako vábnička

Všetci sa usilujú, aby boli pre investorov čo najatraktívnejší

V máji budúceho roka vstúpi do Európskej únie desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska. Všetky sa snažia upraviť svoje daňové sústavy tak, aby sa stali pre investorov čo najatraktívnejší. Podľa niektorých našich ekonómov sa až priveľmi „podkladáme“. Takéto tvrdenia tvrdo odmietajú koaliční analytici. Daňové sústavy bývajú neprehľadné, plné výnimiek, rôzneho uplatňovania rôznych odpočítateľných položiek, odpisov, daňových úľav a nespočetných výnimiek. Preto je ich porovnanie nadľudským výkonom a pritom nie celkom relevantným. Podľa hodnotení zahraničia Slovensko odštartovalo jednu z najdynamickejších daňových reforiem a môže byť príkladom nielen pre pristupujúce krajiny. Kým napríklad Česká republika má jednoznačne najvyššiu daň z príjmov právnických osôb, čo nezmení ani 1. január budúceho roka, keď dôjde k prvému kroku jej znižovania, pokles na 28 % bude sprevádzaný poklesom v ostatných pristupujúcich krajinách pod 20 %, na čele s Lotyšskom s 15 percentami a Litvou, kde malé spoločnosti platia 13-percentnú sadzbu dane. V Estónsku sa síce platí daň 26-percentná, ale iba z vyplácaných ziskov. V Slovinsku sú od dane oslobodené všetky inštitúcie, ktoré poskytujú dôchodkové poistenie. S daňou z príjmov právnických osôb je to podstatne zložitejšie, nezáleží iba na jej sadzbe. Rozdielne býva uplatňovanie odpisov, ktoré môže výšku daní značne ovplyvniť. Nesmieme zabudnúť na rozličné investičné ponuky vo forme daňových prázdnin a iných úľav a príspevkov, ktoré sa uplatňujú v rôznych krajinách s rôznou intenzitou.

Slovensko začne nový rok s jednotnou 19-percentnou rovnou daňou z príjmu a rovnako vysoká bude aj daň z pridanej hodnoty, ktorá sa pripočítava k cene tovarov a služieb. Budeme tak jednou z mála krajín, ktoré majú len jednu sadzbu DPH. V Európskej únii bude okrem nás takúto politiku uplatňovať len Dánsko s 25-percentnou daňou z pridanej hodnoty. Všetky krajiny, pokiaľ nedostali výnimku, však musia do mája budúceho roka upraviť minimálnu sadzbu na päť a viac percent. Pri DPH okrem sadzby dane rozhoduje o daňovej záťaži aj umiestnenie tovaru a služieb do príslušných rozpätí. U mnohých však Európska únia nariaďuje uplatňovanie základnej (čiže vyššej) sadzby, voľnosť tak zostáva iba pri tovaroch, ktoré majú osobitnú výnimku. Miestne dane a poplatky sú často nevýznamné. Zrážkové dane sú významnejšie a slúžia ako akási náhrada za zjednodušenie dane z príjmov. Rozdielne je aj uplatňovanie dane. Zaujímavosťou je zrážková daň na dividendy, ktorá má všeobecne klesajúcu tendenciu. Od budúceho roka bude celkom odstránená na Slovensku a v Poľsku, v Estónsku je nulová sadzba za predpokladu, že platiteľ dane z príjmu právnických osôb vlastní aspoň 25-percentný podiel v estónskej spoločnosti. Proti prúdu ide Maďarsko, ktoré ju zvyšuje od budúceho roka na 25 percent.

V pôvodnej koncepcii daňovej reformy, ktorú ministerstvo financií predstavilo začiatkom roka, sa spomínal aj zámer celkom uvoľniť odpisy. Znamenalo by to, že firma si môže sama stanoviť, ako dlho a v akej výške si bude znižovať daňový základ (hrubý zisk) o sumu investícií. Ministerstvo financií SR však neskôr od tejto myšlienky upustilo a rozhodlo sa len pre úpravu odpisových skupín, keď skrátilo odpisové obdobie na nehnuteľnosti z 30 na 20 rokov. Niektorí ekonómi tvrdia, že prijatou daňovou reformou sa priveľmi podkladáme potenciálnym investorom a že aj vďaka takejto konštrukcii daní sa nerovnosť bude zvyšovať. Protiargumenty vravia, že sociálny systém by mal byť ako sociálna trampolína, teda mal by ľudí s problémami zachytiť a „vymrštiť“ späť do aktívneho života bez ďalšej štátnej pomoci.

Eleonóra Bujačková

Prieskum verejnej mienky. Ako prebieha v SR reforma verejných financií? (%)

Áno, a dobre 6

Áno, ale nie príliš dobre 8

Nie, vláda nereformuje 21

Nie, vláda robí „antireformu“ 65

Zdroj: ŠÚ SR