Odložená fúzia

Na Yukos sa valia problémy

Na ruský ropný koncern Yukos v poslednom čase padajú pohromy. Začalo sa to júlovým zatknutím jedného z hlavných akcionárov Platona Lebedeva, ktorého obvinili z podvodu a sprenevery a doteraz sa nachádza vo väzbe. V polovici októbra prokuratúra obvinila z daňových únikov ďalšieho významného predstaviteľa spoločnosti Vasilija Šachnovského a na koniec mesiaca si nechala najväčší úlovok - šéfa Yukosu Michaila Chodorkovského, ktorého vina má spočívať vo vyhýbaní sa plateniu daní a podvodoch. To všetko bolo sprevádzané policajnými prehliadkami v spoločnosti. Najnovšiu ranu dostal Yukos koncom minulého týždňa, keď spoločnosť Sibnefť, s ktorou Yukos rokoval o fúzii, oznámila, že rozhovory dočasne pozastavuje. Toto odloženie pritom prišlo ako blesk z jasného neba v čase, keď sa už spojenie firiem považovalo takmer za spečatené. Spoločná firma by bola podľa objemu produkcie štvrtou najväčšou ropnou spoločnosťou na svete a podľa trhovej kapitalizácie by jej patrilo siedme miesto.

Analytici sa zatiaľ nevedia zhodnúť na tom, čo stojí v pozadí pozastavenia fúzie. Dôvodov môže byť viac, medzi nimi napríklad politika. Už v čase zatknutia Platona Lebedeva mnohí pozorovatelia rozvíjali úvahy, že za obvinením môže stáť snaha ruského prezidenta Vladimira Putina odstaviť Michaila Chodorkovského, ktorý v poslednom čase začal vyvíjať politické ambície. Najnovší vývoj by tak mohol byť skrytým pokračovaním prezidentovho ťaženia proti hlavnému akcionárovi Yukosu. Bývalý magnát Boris Berezovskij, ktorý utiekol z Ruska po tom, ako ho začali vyšetrovať policajné orgány, obvinil hlavného akcionára Sibnefťu Romana Abramoviča, že spolupracuje s Putinom. Sibnefť to však odmieta.

Chodorkovskij finančne podporoval Zväz pravicových síl bývalého vicepremiéra Borisa Nemcova a liberálne Jabloko na čele s Grigorijom Javlinským. V nedeľu sa v Rusku uskutočnia parlamentné voľby a obe strany sú v opozícii k prezidentovi Putinovi.

Dôvody však nemusia byť len politické. Zatknutie totiž môže vyvolávať obavy Sibnefťu o bezpečnosť investície. V tejto súvislosti sa spomínala aj možnosť znárodnenia majetku Yukosu, ruský premiér Michail Kasianov to však odmietol. „Taká možnosť nie je,“ povedal pre agentúru Interfax. Ďalšou alternatívou je snaha Sibnefťu získať z fúzie viac. Tomu by mohla nasvedčovať aj informácia, že chce mať v novej spoločnosti viac manažérskych postov ako doteraz vrátane toho najvyššieho. Yukos sa zatiaľ takýmto snahám bráni. Sibnefť by si teoreticky mohol prilepšiť aj vtedy, ak by sa spojil s inou zahraničnou ropnou spoločnosťou.

Ani pre Yukos, ktorý je aktívny aj na Slovensku, kde vlastní 49 % akcií prepravcu ropy Transpetrol, však nie je všetko stratené. Dohoda sa totiž nedá odvrátiť bez jeho súhlasu. Balík 92 % akcií Sibnefťu už prešiel na vlastníkov Yukosu a opačným smerom už poputoval 26-percentný podiel v Yukose a 3 miliardy dolárov. Nie je však vylúčené, že sa kauzou zvýšia obavy zahraničných investorov z neistého ruského prostredia.

„Veľmi ľutujem, že sme sa pred siedmimi mesiacmi nechali znova Sibnefťom presvedčiť na fúziu,“ uviedol pre Reuters jeden z najväčších akcionárov Yukosu Leonid Nevzlin, ktorý sa z obavy z vyšetrovacích orgánov utiahol do Izraela.

Michal Mušák

Najväčšie ropné spoločnosti na svete podľa trhovej hodnoty

1. Exxon Mobil - USA - 240 mld. USD

2. BP - Veľká Británia - 155 mld. USD

2. Royal Dutch/Shell - Holandsko - 155 mld. USD

4. Total - Francúzsko - 104 mld. USD

5. ChevronTexaco - USA - 80 mld. USD

6. ENI - Taliansko - 67 mld. USD

(Yukos + Sibnefť - Rusko - 45 mld. USD)

7. ConocoPhillips - USA - 39 mld. USD

8. Sinopec - Čína - 38 mld. USD

9. Yukos - Rusko - 33 mld. USD

10. Petrobras - Brazília - 26 mld. USD

11. Statoil - Nórsko - 22 mld. USD

12. Surgutneftegaz - Rusko - 22 mld. USD

13. Repsol - Španielsko - 21 mld. USD

14. LukOil Holding - Rusko -18 mld. USD

Zdroj: Reuters