Mali hektické Vianoce

Služba je služba, na nič neberie ohľad

Iba raz v roku nastáva chvíľa, keď všetko stíchne a ulice sa vyľudňujú už popoludní. Za oknami bytov sviece a ozdobené stromčeky vábia k rodinnej pohode a radosti pri pohľade na rozžiarené oči detí. A práve vo veľkej železničiarskej rodine sú ľudia, ktorí si túto chvíľu rodinnej spolupatričnosti museli odložiť alebo naopak urýchliť, lebo povinnosti nezniesli odklad ani počas Štedrého dňa. Každá železničná stanica i počas sviatkov plní svoje tradičné úlohy, najmä železničiari spod Tatier prežívajú tieto dni o niečo hektickejšie, keďže táto lokalita pod prísľubom zimných radovánok stále láka množstvo vianočných hostí.

Prednosta železničnej stanice Poprad - Tatry Ing. Vincent Bobula v tejto súvislosti zdôraznil: „Frekvencia cestujúcich sa sústreďuje na Tatranské elektrické železnice. Ak by som mal porovnať súčasný stav s Vianocami spred 30 až 40 rokov, keď som vykonával funkciu výpravcu, cestujúci viac využívali naše služby. Lyžiari a rekreanti v posledných rokoch dávajú prednosť motorovým vozidlám. Avšak rovnako ako

vtedy, i teraz

majú ľudia počas sviatkov k sebe bližšie. Staré zvyky si zachovávame aj v našich radoch. Okrem pracovníkov posunu sa v nočnej zmene stretávame desiati. Príjemnú atmosféru si vieme vytvoriť vari na každom pracovisku. Nuž, kto sa dal na dráhu železničiara, iné mu nezostáva, iba sa vyrovnať s myšlienkou dočasného opustenia rodiny aj na významné sviatky.“ Nočná či denná služba, to je v podstate jedno, sviatočná atmosféra je v rodinách narušená. Pri cestovaní z práce a naopak nám zvyčajne robia spoločnosť zdravotníci. Nie je to vždy ľahké, ale často stačí milý úsmev s pozdravom a so želaním príjemných sviatkov a hneď je nám i cestujúcim lepšie a krajšie na duši. Vysoké Tatry sa v zime dokážu zaskvieť v plnej kráse, no nevyspytateľnosť počasia dokáže pripraviť službukonajúcim železničiarom horúce chvíle aj počas mrazivých víchric. Napríklad pred dvoma rokmi zafúkalo električku pri Veľkom Slavkove. Pluh síce pracoval na plné obrátky, lenže silný vietor so snehom bol silnejší ako mašina. A tak železničiari museli zmrznutých návštevníkov Tatier prepravovať priamo na pluhu. Spoločné

varenie kapustnice

patrí k pravidelným rituálom aj v Mechanizačno-dopravnom stredisku v Štrbe. Turnusová služba zasahuje pracoviská od Liptovského Mikuláša po stanicu Margecany, s odbočkami Poprad - Stará Ľubovňa, Studený Potok - Tatranská Lomnica, Spišská Nová Ves - Levoča a Spišské Vlachy - Spišské Podhradie. Všade sú trojčlenné posádky, ktoré sú v pohotovosti v prípade snehových závalov na výhybkách. Funguje i domáca pohotovosť a služba musí byť k dispozícii bez ohľadu na dojímavý film v televízii či rodinné posedenie. Vedúci strediska Ján Štofko spomína: „Keď dôjde ku kalamitnej situácii, ideme so snehovou frézou až do Košíc, Vranova či Michaloviec. Voľakedy boli tuhšie zimy a každý to bral ako samozrejmosť. Teraz, keď nasneží a príde vietor, v pohotovosti je všetko od vojska po železnice, či je sviatok alebo v piatok. My sa iba medzi sebou bavíme, že sneh je stále nový, iba stroje sú staré. Veď na dvore máme aj koľajovú snehovú frézu spred 32 rokov. Vlani sme medzi Vianocami a Silvestrom zohrievali výhybky v Košiciach. Potom sme sa presunuli na Štrbské Pleso, kde bola taká zima, že sme dokázali odhadzovať sneh iba niekoľko minút a už sme sa museli ísť zohrievať. Na takúto extrémnu klímu totiž nemáme prispôsobené pracovné oblečenie.“

Na železničnej stanici Tatranská Štrba počas zvyčajného pracovného času vypravia za 12-hodinovú zmenu 92 vlakov. Počas Vianoc ich stav klesne na 40. Podľa prednostu tejto stanice Jozefa Dobrovského na sviatky sú ľudia v službe postihnutí dvakrát. Nielen pre povinnosť byť na svojom mieste, ale smútok znásobuje aj pustá stanica a často i prázdne osobné vlaky. Jednoducho, niet sa s kým ani len porozprávať. V Starom Smokovci je počas sviatkov poriadne rušno. Odtiaľ sa totiž hostia Tatier rozchádzajú tromi smermi. „Aj keď nemám službu, prídem na

náhodnú kontrolu,

aby som pozdravil svojich pracovníkov a s horúcim čajom im zaželal príjemnú službu. Vždy musíme byť v pohotovosti a dokonca občas riešime situácie aj za asistencie policajtov či zdravotníkov,“ charakterizuje dianie na tejto stanici jej prednosta Ing. Ján Pavelka. Železničná stanica v Starom Smokovci je vynovená, aj keď ešte nie je celkom dokončená. Hlavná budova je pýchou, ale môže sa stať i terčom sprejerov. „Mládež odchádzajúca z diskoték čaká na prvé spoje nadránom na stanici a z roztopaše ničí a strieka rôzne ťvýtvoryŤ po stenách. Aj tento rok budeme preto zvlášť dohliadať na niektorých nespratníkov, ktorí z nudy vedia navystrájať veci, že by ste sa čudovali.“ Vecne končil svoje rozprávanie dozorca výhybiek na železničnej stanici Starý Smokovec Ján Dudáško.