Staré ako ľudské dejiny

Pitie nápojov sprevádza ľudstvo od čias evolučných zmien primátov, keď si Homo sapiens uvedomil smäd. Po tom, čo mu na jeho uhasenie už nestačila voda, začal skúmať, čím ju nahradiť. Nikto nevie, kedy našim predkom skyslo ovocie vrátane hrozna na mušt a zrodilo sa víno, a kedy sa mu nápoje pri varení premenili na alkohol.

Starovekí Gréci si zaujímavo vyložili pojem sympózium. Bola to pre nich nielen oslava víťazstva v nejakej súťaži, športovej alebo literárnej, ale aj možnosť spríjemniť si chvíle popíjaním nektárov Bohov. Už Platón popisoval symposium ako hĺbanie účastníkov pitiek nad problémom, ako odstrániť nasledujúce bolenie hlavy, pričom sa nevyhli ani hlbokomyseľným filozofickým témam. Pevnou súčasťou takýchto stretnutí bola hostina s profesionálnymi zabávačmi, ktorej predchádzali debaty napríklad o podstate krásy tela i duše, ale aj o samotných nápojoch. Cieľom symposií nebolo iba pitie s následnou opitosťou, ale ako tvrdia etnografi, poučenie a určitý druh poznania.

Na rozdiel od Grékov boli starí Rimania asketickejší aj preto, že im chýbala určitá voľnosť zafilozofovať si o svete okolo. Až slávny Caligula presvedčil svojich súčasníkov, že v pití božských nápojov nemá partnerov a aj chlieb na hostinách predkladal na zlatých podnosoch. Možnože aj Nero bol prinútený spáchať samovraždu v stave opitosti, ktorá sa stala neskôr žriedlom sarkastického pera spisovateľov a básnikov všetkých čias a národov.

Pitie alkoholizovaných nápojov na území Slovenska skúmajú z historických aspektov seriózne vedecké práce etnografov, sociológov i politológov, pretože vo svojej podstate zahŕňalo v sebe aj funkciu náboženskú, sociálnu a politickú. Aj dnešné posedenia nad čašami lahodných nápojov vyúsťujú do debát, o ktorých však často na druhý deň už nikto presne nevie, ako sa skončili. Vedci sa sporia, či vinič na Slovensko priniesli Rimania pri kolonizácii Panónie v 4. storočí n. l., pretože prvá písomná zmienka napríklad o Tokajskej oblasti pochádza až z listiny približne z roku 1067.

Východoslovenskí pivári sa pri velebení svojho moku môžu oprieť o historický prameň dokazujúci, že Cisterciti v Bardejove pestovali už vyšľachtený kultivátor chmeľu na varenie piva. Šarišská šľachta v roku 1574 zakázala svojim poddaným variť a čapovať pivo, piť nie. Svojim výnosom z roku 1592 zakazovala pálenie pálenky zo žita, čo sa však minulo účinkom, preto túto činnosť už v roku 1640 zdanila. Zdaňovaný bol kotlík na pálenie, a to jedným zlatým za rok.

Už prví krčmári a výčapníci museli mať na svoju živnosť platné šľachtické alebo kráľovské privilégium. Ich bohatstvo je zdokumentované napríklad spoluvykúpením podmanených obyvateľov Rimavskej Soboty na Jágerskom hrade usídlenými Turkmi v roku 1596. O niečo neskôr sa stretávame v tamojších mestských listinách aj s osobitným úradníkom mesta pálenkovým richtárom, ktorý mal dozor nad výčapníkmi i páleničiarmi.

Históriu pitia na Slovensku dokumentujú aj zápisy nemeckých kolonistov, pričom sa spomína aj právna kniha mesta Spišské Podhradie z roku 1628 s odkazom na príkaz, že členovia súdneho grémia môžu prijať iba menšie pozornosti ako obyčajné vína a nápoje, ak ich ihneď skonzumujú. Pitie nápojov počas súdneho rokovania sa neodporúčalo. Za zlatý vek nadmerného pitia považujú historici 16. storočie. Preto sa už v roku 1512 objavilo nariadenie ríšskeho snemu o nemravnosti pitia, pričom aj Martin Luther sa sťažoval, že za zlú povesť u cudzích národov môžu Nemci ďakovať nesmiernemu obžerstvu a pijanstvu. Vtedy vznikla na dvoroch šľachticov aj funkcia oficiálneho vynukovača nápojov gavalierov, ktorí vyzývali hostí na súboje v pití.

Spoločne s rozmáhajúcim sa pitím alkoholických nápojov vznikali aj spolky miernosti. Už stredoveký panovník Fridrich III. zaviedol rád zdržanlivosti, no podľa historických prameňov nemali tieto snahy dlhé trvanie. Protialkoholické hnutie vzniklo na konci 18. storočia pravdepodobne ako prvé na území Anglicka, neskôr Švédska a Severnej Ameriky, prvé prohibičné zákony vznikli v USA a Švédsku už v polovici 19. storočia, no pre nepochopenie verejnosti zapadli do zabudnutia. Ústredný spolok zakladateľov spolkov miernosti v Uhorsku vznikol na fare vo Veselom pri Piešťanoch v roku 1847, ktorého petíciu na zákaz pitia alkoholických nápojov uhorský snem nestačil pre revolučné pohyby vôbec prerokovať.