Čo nám rok 2003 dal, ale aj vzal...

Riadiaca sféra sa nám začala usilovať o presadenie trhového mechanizmu i v takom rezorte, akým je zdravotníctvo. Nič proti tomu, keby sa do každodenného života a starostlivosti o pacienta premietlo u nás čosi pozitívne. Napriek tomu, že nám z ministerskej dielne plodne produkovali zmeny a mnohé z nich demokraticky zvolený parlament i podporil a schválil, o plusoch v tejto oblasti akosi ťažko hovoriť. Nesystémové zavedenie poplatkov za zdravotnícku starostlivosť sa stretlo s neporozumením vysokého percenta spoločnosti a takmer všetkých pacientov. O ústavnosti parlamentom schválenej novely zákona o zdravotnej starostlivosti bude rozhodovať Ústavný súd SR. Na úroveň i smer zdravotníckej starostlivosti sa sype v určitých časových intervaloch kritika z viacerých strán. Medzi najčastejšie výčitky v tejto súvislosti patrí povrchnosť či slabá znalosť problematiky a konkrétnych skutočností. Uznáva sa potreba zdravotníckej reformy, no akosi niet ochoty akceptovať jej súčasnú podobu. Odborníci znalí veci upozorňujú, že

chýba ústretovosť riešení mnohých problémov voči niektorým skupinám našej populácie a v krátkom čase budeme musieť otvorene riešiť i problém chudoby. A následne naň viazanú možnosť či dostupnosť zdravotníckej starostlivosti. Čo nám teda rok 2003 v zdravotníctve dal a hlavne vzal. Po prvom januári 2003 prešlo napríklad na VÚC 61 zdravotníckych zariadení ( 28 nemocníc II. typu a 33 samostatných polikliník). Krátko po tom sa začali objavovať otázky, či - ak nastane perspektívne situácia, že VÚC nebude mať financie na činnosť určitého zariadenia - ho bude môcť odpredať alebo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v konkrétnom zariadení zrušiť? Nuž vyňatie zo siete je možné len so súhlasom ministerstva zdravotníctva SR. S prechodom pôsobnosti zdravotníckych zariadení na obce a VÚC prešla na nich aj zodpovednosť za poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Reálny život však ukázal, že to s takouto zdravotníckou starostlivosťou u nás vôbec nie je jednoduché. Výhrady sa ozývali z viacerých strán, necharakterizujú len medicínsky terén. Proces prechodu nemocníc druhého typu pod správu vyšších územných celkov bol podľa niektorých informácií zle pripravený a problémová bola aj legislatíva v tejto oblasti zdravotníctva. Všetko komplikoval aj nedostatok financií vo VÚC a problémy s tým spojené.

Už vo februári z liekového reťazca začali upozorňovať, že nám môže hroziť zníženie kvality liečby.

Novelizovaná zdravotnícka legislatíva sa totiž už od prvej prezentácie stretávala s vlnami kritiky z najrôznejších strán. Z Aliancie LIEK napríklad už vtedy tvrdili, že vládny návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti nemal právny výklad, prinášal nejasné legislatívne normy a nesystémové kroky, ktoré nie sú v súlade so smernicou Európskej únie o transparentnosti noriem regulujúcich ceny zdravotníckych výrobkov. Avizovali, že pripravované zmeny by mohli viesť k neúnosnému finančnému

zaťaženiu pacientov,

k zníženiu kvality liečby a prevencie. Dôsledkom by mohlo byť ohrozenie zdravotného stavu a zhoršenie kvality života pacientov na Slovensku. Spomínaná aliancia združuje viacero organizácií - distribútorov liekov, farmaceutických výrobcov, majiteľov lekární a lekárnikov, ale aj pacientskych zväzov a vyjadrovala nespokojnosť v ich zastúpení. Medzi najväčšie zmeny, ktoré rozvírili hladinu verejnej mienky, patrili platby v nemocniciach, niekde realizované formou žetónov a limity v liečbe. Tento rok teda priniesol i vyberanie peňazí od pacientov. Skutočnosťou sa stali tzv. „zálohové platby“, napríklad pri plánovanej hospitalizácii. Ďalšou zmenou bolo vyberanie 20 korún za návštevu ambulancie lekára prvého kontaktu či špecialistu a tiež platba za recept v lekárni. Výrazne medializovaným zdrojom nespokojnosti niektorých našich lekárov boli podmienky pri uplatňovaní limitov na výkony a lieky. Upozorňovali na riziko nedostupnosti liekov pre pacientov v určitých situáciách. A sústreďovali sa tiež na problém určenia postupu po vyčerpaní dohodnutého rozsahu predpísaných medikamentov. V tejto súvislosti odznelo, že je scestné, aby potrebný liek

zaplatil lekár,

lebo bol predpísaný nad limit. Najkritizovanejšou oblasťou v letnom období boli nedoriešené problémy a platby. V zdravotníctve sa síce začalo vyberať, no úroveň starostlivosti sa nezlepšila. Medicínsky a ošetrovací personál znalý jazykov začal brať z neatraktívnych oblastí intenzívnejšie nohy na plecia a keďže sa pod takéto odchody podpisovala situácia v spomínanom rezorte, nezahatala ich ani aktivita strany Smer, ktorá už dlhší čas avizovala podanie podnetu na Ústavný súd SR (napadla ústavnosť poslednej novely zákona o zdravotnej starostlivosti). Objavili sa označenia ako legislatívny chaos. Ministerstvo zdravotníctva kroky opozície neprekvapili, veľmi sa k nim nevyjadrovalo, podľa dostupných informácií vraj nemalo zmysel prejudikovať rozhodnutie ústavného súdu.

Rok 2003 nám v zdravotníctve sprevádzali i viaceré škandály. Národ slovenský dosť dlho napríklad nevedel stráviť informácie o tom, že slovenské nemocnice museli spáliť 5000 litrov krvnej plazmy od bezpríspevkových darcov krvi (krátko na to nasledovali ďalšie výzvy k bezplatnému darcovstvu). Dôvera v tejto oblasti zostala u nás otrasená v priamej úmere so zverejnenými faktami. Pripomeňme si, že podľa európskych noriem kvôli bezpečnosti pacientov nie je možné spracovávať

tekutú plazmu,

ale len plazmu zmrazenú. Prax bola iná. Zničená plazma znamenala približne 20-tisíc odberov. Tieto informácie vyplávali na povrch v čase, keď sa slovenské ministerstvo zdravotníctva rozhodlo naučiť pacientov šetriť. O škandál sa v rezorte postarala aj stavovská organizácia - konkrétne Slovenská lekárska komora (SLK). Jej predstavitelia sa zaradili ku kritikom zákonov, ktoré by mali naštartovať reformu zdravotníctva. A na sneme odzneli nielen výhrady k reforme v podobe akej ju prezentovalo ministerstvo zdravotníctva, ale delegáti zároveň schválili aj text petície za odvolanie rezortného ministra. No v zapätí ho stiahli, po jeho zverejnení totiž hneď z ministerstva zdravotníctva avizovali, že budú SLK žalovať za medializovanie nepravdivých informácií. Prezídium SLK priznalo, že pri koncipovaní textu petície nemal snem komory k dispozícií relevantné podklady, preto petíciu zatiaľ stopol. Nuž, zrejme by bolo bývalo lepšie takýto polotovar najskôr dopracovať a potom ho zverejňovať. Dôvod je veľmi jednoduchý, ak sa v texte nachádzali nejaké nepresnosti, spochybnia i ďalšie tvrdenia, ktoré sú pravdou celospoločenský známou. Napríklad i to, že slovenské zdravotníctvo sa podľa tejto stavovskej organizácie dostalo do krízy, ktorá nemá v dejinách u nás obdobu, či to, že

balíček zákonov

podľa SLK prinesie len chaos, nevyrieši nedostatok peňazí a navyše neúnosne zaťaží občanov. V niektorých prípadoch je podľa našich slovenských prísloví lepšie hamovať, ako potom banovať. Nedopracovaná petícia totiž dala do rúk ministrovi zdravotníctva, ktorý je zodpovedný za to, čo sa v rezorte deje, úplne zbytočne zbraň.

Medzi negatíva, ktoré v konečnom dôsledku dopadajú na pacientov, patrila avizovaná 19-percentná DPH na lieky a nezaplatené dlhy v liekovom reťazci. Otázky dostupnosti liekov a možností liečby podľa najnovších poznatkov patria stále medzi citlivé témy, ktoré v poslednom období roka rozhýbali aktivitu našich organizácií na ochranu práv pacientov. No nielen ich. Aktuálne otázky liekovej politiky (kategorizácia, zvýšenie DPH na 19 %) a financovanie zdravotníctva boli dominantnou problematikou na odbornom podujatí zástupcov Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok s ministrom zdravotníctva. Najvyšší šéf rezortu dostal v tejto súvislosti 13 otázok, medzi nimi napríklad - Aké opatrenia prijalo MZ SR na dodržiavanie platobnej disciplíny poisťovní

platieb za lieky

a zdravotnícky materiál? Otázniky viseli aj nad nedodržaním lehôt splatnosti zdravotníckymi zariadeniami či poisťovňami. Nuž, nejaké konštruktívne riešenie situácie z riadiacej sféry nenasledovalo, ale podľa zástupcov spomenutého združenia je pozitívom aj priznanie R. Zajaca, podľa ktorého nešlo v rezorte všetko tak, ako si na ministerstve predstavovali a naplánovali. Pri hodnotení situácie prezident ADL MUDr. Andrej Reiner, CSc., povedal, že niektoré rozhodnutia boli robené príliš rýchlo a tak pôsobili priam sebazničujúco. Z ADL ponúkli ministerstvu, vzhľadom na uvedené skutočnosti, možnosti spolupráce, a to formou podrobných analýz tejto problematiky, ale aj pomoc odborníkov z tejto oblasti. Za nie najšťastnejší považujú z ADL fixný doplatok za lieky a presvedčení boli tiež o tom, že bolo treba viac bojovať proti zvýšeniu DPH na lieky zo 14 na 19 %. Ani systém našich kategorizácií liekov sa odborníkom z tejto oblasti nejaví ako najlepší. Kameňom úrazu v našom zdravotníctve je však aj legislatíva. To, čo vyšlo do dnešného dňa z ministerskej dielne, zatiaľ spôsobilo hlavne problémy. Na stretnutí so zástupcami liekového reťazca minister R. Zajac svojho času napríklad spomenul, že v tejto oblasti hrá „vabank“. Tento výrok potom ešte „vylepšil“, keď vyhlásil, že šesť nových zákonov predkladá do parlamentu

metódou myokardu,

teda všetko alebo nič. Širokej verejnosti však najviac problémov a obáv spôsobili zatvorené lekárne či nedostatok liekov. Lekárnici sa aj takto chceli dostať k vlastným peniazom, ktorými zálohovali štát. Dlh proti nim prekročil 6 mld. Sk. Protestná akcia znamenala, že sa v tejto oblasti stojaté vody, obrazne povedané, konečne pohli. Situáciu v našich lekárňach často aj potom charakterizovalo nadávanie, rozčuľovanie či rezignácia. A nie raz aj odchod niektorých pacientov bez liekov. Dôvod bol jednoduchý - nová kategorizácia, doplatky, zmeny. V tejto súvislosti sa aj cez média zdôrazňovalo, že chronicky chorých doplácanie veľmi nepostihne. Sú však diagnózy, pri ktorých sa doplatky rátajú v stokorunách.

No pacienti nie sú jediní, ktorí mali výhrady k súčasnej situácii. Názor Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) vystihovalo ďalšie odborné podujatie so zaujímavým názvom - Kto nemá záujem o zníženie ceny liekov. Doplatky pacientov za lieky by podľa analýz zo spomenutej asociácie mohli výrazne vzrásť. Podiel doplatkov

na cene lieku

sa podľa analýzy ministerstva zdravotníctva zvyšuje o 10 %, no odhady odborníkov uvádzajú, že ak sa berie za základ skutočnosť hodnoteného obdobia, potom nárast má hodnotu 125 %, v korunovom vyjadrení je to 2,5 mld. Sk. Suma doplatkov pacienta v roku 2003 sa očakávala podľa starej kategorizácie na úrovni 2,1 mld. Sk. Spolu to môže byť 4,6 mld. Sk. Keďže ide o pevne stanovené ceny, pacient ich bude musieť zaplatiť alebo prejsť na liečbu iným liekom. Problémom je už veľa razy spomínaný takzvaný fixný doplatok, pacienti platia stále rovnakú sumu bez ohľadu na pohyb ceny lieku. Zmena lieku z ekonomických dôvodov sa však môže prejaviť na znížení kvality zdravotnej starostlivosti. Spomenutá asociácia zároveň odmietla hodnotenie zníženia počtu pacientov v poslednom období ako pozitívne správy, veď neliečení pacienti sa po čase vrátia k lekárom zvyčajne v horšom stave a zdravotné poisťovne za ich liečbu zaplatia omnoho viac.

Snáď najčastejšie frekventovaným slovom v rezorte zdravotníctva v uplynulom roku bolo slovo reforma. Zamýšľali sa nad ňou laici aj odborníci. Z toho všetkého, čo sa na túto tému pohovorilo a popísalo, ma zaujalo vyjadrenie Prof. MUDr. S. Cagáňa, DrSc., ktorý v tejto súvislosti okrem iného uviedol, že je to veľmi zložitá úloha, no nedá sa vypracovať a realizovať v časovej tiesni. Nemôže byť motivovaná len ekonomicky a nesmú sa dovoliť ani potenciálne riziká zhoršenia dostupnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Závažné zmeny by sa podľa neho nemali robiť v znamení beznádeje chorých, bez predchádzajúcej širokej diskusie autorov reformy s odborníkmi a občanmi, vrátane pacientov.

Ľudmila Koníková