Olej do stroja či do ohňa?

Minister Daniel Lipšic kráča do Európy s neeurópskymi nápadmi

Olej do stroja je názov útlej, ani nie 30-stranovej príručky, ktorá - ako sa to tvrdí v jej podtitule - má pomôcť manažérom, zamestnancom a ich zástupcom zlepšiť sociálny dialóg na ich pracovisku. Olej do ohňa prilial minister spravodlivosti do aj tak nie veľmi dobre fungujúceho sociálneho dialógu na najvyššej úrovni, keď tri dni pred Vianocami vyrukoval s myšlienkou zrušiť zákon o tripartite. Ten bol prijatý v máji roku 1999 po tom, čo sa za prvej Dzurindovej vlády podarilo obnoviť sociálny dialóg v Rade hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD). Tá dovtedy fungovala resp. nefungovala bez legislatívnej opory. Preto bol zákon č. 106/1999, oficiálne nazvaný ako zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve, pozitívnym prínosom, a to presne v intenciách Európskej únie. Keď sme viedli prístupové rokovania, hodnotilo sa aj zabezpečenie a kvalita sociálneho dialógu, čo je vlastne výmena názorov, informácií a konzultácií o sociálno-hospodárskych záležitostiach medzi vládou, zamestnávateľskými organizáciami a odborovými zväzmi. Je to tak v krajinách Európskej únie a v týchto intenciách sa tripartita rozvíjala aj u nás. Hľadala a hľadá svoju vlastnú tvár, a to aj s výdatnou pomocou krajín EÚ. Veď len v októbri bol skončený dvojročný holandsko-britsko-slovenský twinningový projekt venovaný rozvoju sociálneho dialógu. Dvaja experti, britský a holandský, strávili na Slovensku dva roky, analyzovali legislatívu i stav sociálneho dialógu, školili zamestnávateľov i odborárov. Pritom konštatovali, že inštitucionálne základy pre tripartitný dialóg na najvyššej úrovni sú v poriadku. Na záverečnej konferencii k projektu vyzdvihol význam sociálneho dialógu ako jednej zo základných hodnôt Európskej únie aj Eric Van der Linden, veľvyslanec EÚ v SR. Zdôraznil pritom potrebu pevných národných štruktúr na to, aby sa aj zástupcovia zo SR mohli zúčastniť sociálneho dialógu v rámci Európskej únie. A práve toto by chcel minister spravodlivosti zrušiť, pretože sa mu nepozdáva „výsadné lobistické postavenie odborárov a zamestnávateľov na úkor iných záujmových skupín.“ Pritom je dialóg vlastne vyjadrením partnerstva zamestnávateľov a odborov. Už o štyri mesiace bude mať možnosť prejaviť sa aj v spoločnom plánovaní, programovaní a využívaní štrukturálnych fondov. Dôležité je práve toto partnerstvo, pričom naozaj nemožno uvažovať o úlohe, ktorú hrajú sociálni partneri, zamestnávatelia i odborári, ako o lobistickej. Je to trochu iná rola, než majú ktorékoľvek iné záujmové skupiny. Spolu s vládou a parlamentom totiž majú v rukách sociálno-ekonomický rozvoj štátu. Práve preto je nevyhnutné, aby výkonná moc viedla so sociálnymi partnermi dialóg. A aby sa snažila o to, aby to bol dialóg konštruktívny.

Niežeby nebolo možné urobiť vo fungovaní RHSD nejaké zmeny, ktoré treba aj zákonne zakotviť. Možno si napríklad zobrať príklad z Holandska, kde vládnu stranu v tripartite zastupujú nie ministri, ale vládou nominovaní nezávislí experti. Tí často prispejú k prekonaniu problémov práve preto, že sú odborníkmi, a nie politikmi. Ani v krajinách Európskej únie nie je sociálny dialóg bezstarostným a nezáväzným rozhovorom pri kávičke. Aj tam sa neraz stane, že sa vzťahy dostanú

na bod mrazu,

sociálny dialóg sa nehýbe z miesta. Podstatné však je rešpektovať ho, rešpektovať svojich partnerov a chápať, že nemôže ísť o presadenie vôle iba jednej zo strán. Či už je to vláda, zamestnávatelia alebo odbory. Príkladom a dôkazom toho, že sa to dá, boli neľahké rokovania o podobe Zákonníka práce začiatkom tohto roka. Tripartita je jedným z pilierov demokracie, či sa to niekomu páči alebo nie.

Zuzana Krútka