Aby sme neostali na okraji

Z hľadiska inovačnej kapacity sme v krajne nepriaznivej pozícii

Pod tlakom globálnej megakonkurencie sa stupňujú nároky na rozvoj technológie, spojené s vysokými nákladmi a rizikami. Z týchto dôvodov žiadna hospodársky vyspelá krajina neponecháva technologický rozvoj len na podnikovú sféru. V záujme posilňovania konkurencieschopnosti spracovateľského priemyslu dochádza v EÚ popri celkovom zvýrazňovaní významu priemyselnej politiky aj k inovácii jej cieľov a inštrumentária, jej previazanosti s ďalšími súčasťami hospodárskej politiky i k uplatňovaniu otvoreného koordinačného postupu medzi členskými štátmi. Ak sa Slovensko nemá dostať na perifériu týchto procesov, tak zásadná inovácia koncepčných východísk priemyselnej politiky predstavuje bez zveličovania kategorický imperatív. „K najvýznamnejším znakom globalizácie a ňou generovanej megakonkurencie patria gigantické rozmery koncentrácie kapitálu vo výrobnej obchodnej a bankovo-finančnej sfére. Ak v 70. a 80. rokoch minulého storočia bolo ťažisko globálnej koncentrácie kapitálu vo forme vytvárania nadnárodných spoločností, keď sa ich počet zvýšil asi o 370 %. V 90. rokoch sa stali určujúcimi rôzne formy ich spájania do globálnych megakorporácií, čo sa prejavuje v rekordných fúziách, akvizičných obchodoch a nových strategických spojeniach. Dá sa predpokladať, že tento vývoj bude viesť k tomu, že počet kľúčových korporácií, ktoré určujúcim spôsobom ovládajú svetovú ekonomiku, sa bude znižovať zo súčasných asi 5000 na 3000,“ konštatuje riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Milan Šikula.

„Významným prostriedkom získavania a upevňovania pozícií v globálnej megakonkurencii sa stalo vytváranie rozličných druhov dočasných, účelových alebo strategických aliancií, ktoré môžu mať skrytú alebo zjavnú formu. Tendencia prekonávať konkurenčné vzťahy kooperáciou sa presadzuje aj v oblasti malých a stredných podnikov, ktoré sa rôznymi formami združovania usilujú prekonávať niektoré nevýhody a ohrozenia globalizácie. Ako

vhodná a účinná

cesta stabilizácie malého a stredného podnikania sa ukazuje zakladanie a rozvoj regionálnych podnikateľských sietí. Vývoj globalizácie vo všetkých jej formách je z geografického hľadiska krajne nerovnomerný. Hoci sú všetky krajiny do globalizačných procesov priamo či nepriamo vťahované, ich postavenie a vplyv na tieto procesy sú extrémne diferencované a ich vzájomná závislosť sa vyznačuje silnou asymetričnosťou, čo je zdrojom narastajúcich rozporov a konfliktov,“ dodáva. Pri začleňovaní SR do integračného procesu v EÚ sa aj naša pozornosť sústreďuje na konkurenciu v tomto zoskupení. Samotná únia je však súčasťou globalizujúcej sa svetovej ekonomiky, kde je konfrontovaná s mimoriadne náročnou megakonkurenciou hlavne s USA a s Japonskom. Z pohľadu únie je povážlivé roztváranie nožníc medzi výkonnosťou jej ekonomiky a ekonomiky USA. Podľa projekcií renomovaných zahraničných inštitúcií sa očakáva, že aj do roku 2004 bude tempo ekonomického rastu USA predstihovať úniu. Podľa M. Šikulu v podmienkach prebiehajúcej inovačnej revolúcie je výkonnosť národnej ekonomiky existenčne závislá na jej inovačnej kapacite. Slovensko sa z hľadiska inovačnej kapacity nachádza v krajne nepriaznivej pozícii, keď zaujíma

posledné miesto

medzi pristupujúcimi krajinami. Je to v značnej miere podmienené nízkymi a klesajúcimi výdajmi na vedu a výskum. Podiel inovujúcich podnikov v spracovateľskom priemysle predstavuje v SR len 16,9 %, zatiaľ čo v EÚ to je 51 %. Ešte plastickejšie sa zaostávanie Slovenska ukazuje, ak porovnáme kategórie podnikov podľa technologickej úrovne. V kategórii s vysokou technológiou je v EÚ 71 % inovujúcich, na Slovensku len 9,5 %. Medzi podnikmi s vysokým podielom exportu na tržbách predstavuje podiel inovujúcich v EÚ 61 %, v SR iba 12,4 %. Medzi inovujúcimi podnikmi spracovateľského priemyslu predstavujú malé podniky v EÚ 44 % a stredné 58 %, zatiaľ čo na Slovensku je to len 7,3 % a 16,9 %. „V Správe o globálnej konkurencieschopnosti sa zdôrazňuje posun v konkurenčných výhodách, keď kľúčový význam namiesto nízkych nákladov a prírodných zdrojov zaujala inovatívnosť výrobkov a výrobných postupov. Slovensko sa v nej v roku 2002 medzi 80 krajinami ocitlo na 60. mieste. Za týmto súhrnným číslom sú však značne kontrastné detaily. V úrovni školstva zaujímame 20. miesto a v dostupnosti

vedcov a inžinierov

technického zamerania dokonca piate. Ale v úrovni podmienok pre zakladanie podnikov sa Slovensko nachádza na 46. mieste, v kvalifikácii top manažmentu na 41., v úrovni podnikateľskej etiky na 54., v rozvoji telekomunikačných služieb na 37., v právnej úprave ovplyvňujúcej podnikanie na 63. a v prístupe k rizikovému kapitálu na 54. mieste.

Vladimír Turanský