Ekonomika oživila pôrodnosť

Európa má problémy s demografickým vývojom, obyvateľstvo starne

Netreba byť veľkým matematikom na to, aby človek pochopil, že menej obyvateľov v produktívnom veku sa ťažko postará o vyšší počet dôchodcov. V Českej republike sa v tejto súvislosti stal známy výrok, podľa ktorého sa za rok 2020 radšej ani nedívať. No podľa dostupných údajov Štatistického úradu SR aj slovenské obyvateľstvo výrazne starne. V demografickom vývoji v minulom roku sa u nás potvrdili tendencie spomaľovania reprodukcie obyvateľstva z predchádzajúcich rokov. Informácie hovoria, že v spomenutom období bol priemerný vek občana SR 36,3 roka, dva roky predtým 36 a v roku 1997 dokonca 35,1 roka. Priemerný vek mužov bol minulý rok 34,7 a ženy 37,8 roka. Absolútny prírastok obyvateľstva SR sa oproti roku 1997 znížil viac ako 40-násobne. Vtedy predstavoval 8718 obyvateľov, v roku 2002 už len 210. Od roku 2000 každoročne klesá počet živonarodených detí. Počas minulého roka uzrelo svet 51 532 detí, dva roky predtým to bolo o 1192 detí viac. Jediný demografický jav, ktorý podľa údajov zo ŠU SR zaznamenal v poslednom období pozitívny trend vývoja, je potratovosť. V roku 2002 bolo potratom ukončených 22 100 tehotenstiev, čo je o 651 menej ako rok predtým. Na sto narodených pripadalo 43,4 potratov. Znižovanie

počtu sobášov

z posledných rokov sa zastavilo. Bolo uzatvorených 25 062 manželstiev, o 1267 viac ako v roku 2001. Zvýšila sa však aj miera rozvodovosti, keď sa rozviedlo takmer 11-tisíc párov, o 1100 viac ako v predchádzajúcom roku. Na sto uzavretých manželstiev pripadlo 43,7 rozvodu. Pod trend, ktorý ovplyvňuje demografický vývoj, sa podpisuje aj ekonomická situácia. A od januára 2004 nás na Slovensku čaká vo finančnej oblasti viacero nepríjemných zmien. Rodinný rozpočet zaťažia zvýšené ceny tovarov, služieb a nákladov na bývanie. Jednotná daň z pridanej hodnoty vo výške 19 percent spôsobí zvýšenie cien potravín, liekov a služieb, teda tých tovarov, ktoré mali doteraz nižšiu alebo nulovú DPH. Zvýšenie cien energií sa premietne tiež do niektorých ďalších oblastí. Jednotná daň z príjmov vo výške 19 percent je pre vyššie príjmové skupiny dobrou správou, pretože ich oslobodila od doterajšej progresívnej dane a ročne im ušetria násobok mesačného príjmu. Pre príjmové skupiny od 13 do 19-tisíc korún však táto zmena bude znamenať vyššie daňové zaťaženie, ako mali doteraz. Pre ostatné skupiny prinesie nová jednotná daň z príjmu ročne úsporu 2000 až 5000 korún.

Problémy starnúcej Európy sa dostávajú stále viac do popredia. Zaujímavé informácie o tejto oblasti však prišli zo Škandinávskeho polostrova. Podľa nich sa napríklad pôrodnosť vo Švédsku v priebehu dvoch rokov zvýšila aj vďaka oživeniu ekonomiky. Za spomínané obdobie sa počet narodených detí na ženu fertilného veku zvýšil z 1,57 na 1,65 dieťaťa. Ako pre agentúru AFP povedala Elisabeth Langrenová-Möllerová, ktorá sa vo švédskom Centrálnom štatistickom úrade zaoberá problematikou demografických štúdií, údaje za uplynulé dva roky poukazujú na „jasné zvýšenie pôrodnosti“. O päť až desať rokov môže táto škandinávska krajina zaznamenať prírastok 1,80 až 1,85 dieťaťa na ženu, uviedla. V tomto roku sa vo Švédsku narodí 100-tisíc nových občanov. Po 10 rokoch nízkej pôrodnosti sa to dá označiť za

mini-boom,

konštatovala ďalej AFP. Naposledy takú vlnu pôrodnosti v kráľovstve troch koruniek zaznamenali v roku 1990. Vtedy prišlo na svet 124-tisíc novorodencov. Pôrodnosť vo Švédsku pravidelne stúpa od roku 2000. Už druhý rok za sebou majú v severskom kráľovstve vyšší ukazovateľ pôrodnosti ako úmrtnosti. Pritom takýto jav nezaregistrovali od roku 1996. Pri takomto demografickom raste môže Švédsko v auguste budúceho roku dosiahnuť hranicu deväť miliónov obyvateľov. E. Langrenová-Möllerová dala zvýšenie pôrodnosti do priamej súvislosti s oživením ekonomickej aktivity. „Ženy vo veku 30 rokov a viac, ktoré počas recesie nemali deti, ich majú teraz,“ uviedla. Švédska ekonomika sa odrazila v roku 2002, keď hrubý domáci produkt bol 1,9 percenta. V tomto roku sa síce ráta len s 1,5 percentným rastom HDP, ale v rokoch 2004 a 2005 má byť 2,5 percenta, uviedol zdroj centrálnej banky. Navyše sa úroveň nezamestnanosti v porovnaní s rokom 1998 znížila takmer o polovicu. V súčasnosti je bez práce 4,9 percenta aktívneho obyvateľstva. Ekonomická situácia nie je jediným vysvetlením „baby-boomu“, uviedla AFP. Vzhľadom na

vysokú pôrodnosť

v rokoch 1965-75 je v súčasnosti viac žien vo veku 30 rokov a viac. Väčšinou v tomto veku mávajú švédske ženy prvé dieťa. Na porovnanie: v roku 2003 bol priemerný vek prvorodičky 28,8 roka, kým pred desiatimi rokmi 27 rokov. Švédsko však bude chcieť, aby ženy mali prvé dieťa pred 30. rokom a aby ich mali viac. Pôrodnosť v švédskom kráľovstve dosahuje na európskom kontinente úroveň mierne nad priemerom. Podľa štatistického úradu Európskej únie sa najviac detí narodí v Írsku, Francúzsku a Holandsku. Naopak, najnižšie ukazovatele boli v Nemecku, Grécku, Taliansku a Rakúsku.

(lk/TASR)