MYŠLIENKA ZBRAŇOU

Čas vianočno-novoročný je spravidla oddychovým. Média si meditujú o tom, aký v jednotlivých oblastiach ľudskej činnosti bol odchádzajúci a aký bude 2004. rok. Do verejnosti môžu vysielať nanajvýš informácie o najrôznejšom násilí, o živelných a priemyselných pohromách, o hospodárskych výsledkoch štátov a konkrétnych firiem vrátane ich vyhliadok.

Relatívne nezáživný koncoročný informačný tok je však spestrovaný skutočnými, ale zväčša chtiac-nechtiac vyrobenými škandálmi. Kriminálnymi, najmä korupčno-finančnými, personálnymi, manželskými aj sociálnymi, ktoré majú životnosť nanajvýš štyridsaťosem hodín. Nemalý priestor získavajú aj vykladači politických snov a reality.

Príkladom takého varenia z ničoho je interview talianskeho premiéra S. Berlusconiho. Bolo síce publikované a odzneli v ňom informácie o možnom útoku teroristov na Rím, resp. Vatikán na Štedrý deň, ale vlastne nebolo. Išlo predsa len o spoločenskú a neformálnu konverzáciu medzi novinárom a premiérom v jeho vlastnej rezidencii.

Oficiálne dementi síce prišlo, ale vôbec nič nezmenilo na tom, že taliansky premiér S. Berlusconi, a najmä jeho informácia o možnom terore, boli nezaslúžene niekoľko hodín v centre pozornosti nielen talianskej a katolíckej, ale celej svetovej verejnosti. Aj preto, lebo sme si privykli vďaka „súhre“ médií a politikov na to, že v súčasnom svete je možné všetko.

V tomto roku sme však za demokratickejším svetom nezaostali. Do tradičného toku informácií o sviatočnom ovzduší v krajine, ktorého korením neboli len množiaci sa slovenskí otužilci, ale aj dojímavá starostlivosť o vianočné jedlo či priam pohodu pre osamelých, ľudí v sociálnej núdzi, najmä bezdomovcov, dopadla nečakane politická bomba.

Vyrobil ju analytik Inštitútu pre verejné otázky M. Vašečka. „Nemožno vylúčiť, že líder ĽS-HZDS V. Mečiar, ktorý je považovaný za horúceho kandidáta na prezidenta, sa vzdá kandidatúry na tento post v prospech svojho politického rivala I. Gašparoviča.“ Tento názor dostal priestor nielen v TASR, ale aj medzi hlavnými správami všetkých domácich médií.

Prečo by V. Mečiar, ktorý má za sebou za posledných päť rokov tri prehry, nedospel k názoru, že by bola preňho dobrým riešením podpora politického rivala I. Gašparoviča. Keďže ten nie je verejnosťou vnímaný „tak rozporuplne“ ako on sám. S podporou HZDS by mohol spojiť jeho voličov s elektorátom národných strán, HZD, ale aj ďalších subjektov.

Takto zdôvodnil analytik M. Vašečka „bombové“ tvrdenie, ktorým dozaista spestril domáce vianočné sviatky. Mohol by byť slávnym a jednotkou medzi politológmi, keby V. Mečiar vyslyšal jeho „logiku“, pod jej tlakom odstúpil z pozície, na ktorej sa ešte neocitol (!) a všemožne podporil v zápase o nie nezaujímavú pozíciu hlavy štátu I. Gašparoviča.

Nateraz je len autorom na pohľad absurdnej myšlienky, pričom jej rozsievanie sa nejaví až tak nezmyselné. Mohli by sme ju vnímať všelijako. Aj tak, že hocijako absurdná myšlienka sa predsa len môže stať účinnou zbraňou pri formovaní verejnej mienky a v konečnom dôsledku pri budúcoročnom májovom hlasovaní občanov o prezidentských kandidátoch.

Karol Vlk