Vysoká inflácia v nedohľadne

Od začiatku roku 2001, v ktorom upadla ekonomika USA do recesie, klesla kľúčová úroková miera o 5,5 percentuálneho bodu a zastavila sa až na úrovni jedného percenta. Uvoľňovanie menovej politiky ako terapia pre ochromenú americkú ekonomiku zabrala. Vďaka opakovaným dávkam znižovania úrokových sadzieb USA predbehli takmer celý zvyšok sveta na strastiplnej ceste zo stavu globálneho hospodárskeho útlmu. S množiacimi sa makroekonomickými číslami poukazujúcimi na oživenie ekonomiky stúpa aj intenzita špekulácii o tom, kedy a či už nastal čas pritvrdiť menovú politiku.

Amerika totiž prechádza dosť neobvyklým stavom - popri rýchlom tempe rastu a úrokových sadzbách na 45-ročnom minime ostáva inflácia stále na úrovni, keď nepredstavuje hrozbu pre ekonomiky, a teda nie je impulzom pre rozhodnutia o zmene menovej politiky. Aj podľa šéfa dallaskej pobočky amerického Fedu, v rámci ktorého sa rozhoduje o nastavení menovej politiky, Roberta McTeera, je v súčasnosti inflácia v bezpečnej vzdialenosti od úrovne, ktorá by viedla k prehodnoteniu úrokových sadzieb. Krajina tak môže využívať lacné peniaze a napredovať, aby definitívne zahnala zostávajúce mračná nad jej vývojom, predovšetkým stále neuspokojivú situáciu na trhu pracovných síl.

Dôvodom, prečo môže hospodárstvo vykazovať také rýchle tempo rastu bez vzniku výraznejších inflačných tlakov, je podľa amerických ekonómov pomerne vysoká úroveň nevyťažených kapacít. „Máme stále veľa nevyužitých kapacít... a stále vykazujeme aj vysoký rast produktivity, takže nemám príliš veľké obavy z inflácie, pokiaľ sa značná časť nadbytočných kapacít nevyužije,“ povedal McTeer. Podľa agentúry Reuters v novembri využívali americké závody svoju kapacitu na 75,7 %, čo je síce najviac za posledných 14 mesiacov, avšak stále dosť ďaleko od 80-percentnej hranice, ktorá je ekonómami považovaná za kľúčovú z hľadiska naštartovania inflačných tlakov.

McTeer svojím vyjadrením rozšíril skupinu predstaviteľov Fedu, ktorí sa takýmto spôsobom snažia upokojiť nervózne trhy. Výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC), ktorý rozhoduje o ďalšom smerovaní menovej politiky, ešte v auguste deklaroval zámer ponechať úrokové sadzby na nízkej úrovni „značný čas“. Predstavitelia Fedu jeden po druhom už pár mesiacov dostávajú otázku čo znamená „značný čas“ a rad za radom odpovedajú, že jej hranice určia prípadné zmeny, ku ktorým dôjde, napríklad pri inflácii. Obchodníci, ktorí sa snažia odhadnúť budúci vývoj sadzieb, aby ho mohli premietnuť do termínovaných obchodov, sa však stávajú čoraz nervóznejšími. Každý ďalší pozitívny údaj týkajúci sa vývoja americkej ekonomiky v nich vyvoláva väčšie očakávania skorého pritvrdenia menovej politiky.

USA ohromili zvyšok sveta, keď v treťom kvartáli vykázali rast HDP na rekordnej anualizovanej úrovni 8,2 %. Hoci šlo o výnimočný výsledok, analytici v najbližšom čase naďalej počítajú so slušným vzostupom. Ten by sa mal v najbližších mesiacoch držať medzi štyrmi a piatimi percentami. Práve v pokračujúcom slušnom raste vidí McTeer nádej pre trh práce, ktorý síce už štyri mesiace vykazuje isté zlepšenie, to však zatiaľ ani zďaleka nepostačuje na vykrytie dvojmiliónového úbytku pracovných príležitostí od začiatku krízového roku 2001. Práve táto oblasť je najslabšou časťou vzmáhajúcej sa ekonomiky. Celkovo hodnotia predstavitelia Fedu napredovanie kondície hospodárstva pozitívne, avšak ostávajú opatrní. „Nemyslím, že môžete povedať, že všetky otázky udržateľnosti sú za nami, ale fakticky všetky signály sú pozitívne,“ povedal guvernér Fedu Mark Olson. „Je však trochu priskoro deklarovať víťazstvo,“ dodal. Olson poukazuje na korporátnu sféru, ktorá sa zdráha oživiť investície, čo je podľa neho kľúčom na udržanie úrovne výdavkov, ktorá už dva roky leží prevažne na pleciach spotrebiteľov. Očakáva jasnejšie signály o tom, že korporátny sektor ožíva. „Stále verím, že len čo bude jasné, že ide o oživenie, podnikateľská psychológia sa zmení celkom rýchlo.“

Ľubica Martauzová