Čas a snaha uspieť

Úvaha Nory Machutovej

Sťažujeme sa na čas... Keby mal deň 25 hodín... Mám veľa práce... Nemám čas... Tieto a podobné výroky niekedy s nádychom pocitu vlastnej nenahraditeľnosti a dôležitosti sú výsledkom nielen množstva práce, ale aj neschopnosti si ju zorganizovať. O efektívnom spôsobe práce sa popísalo naozaj veľa, no niekedy stačí niekoľko nenáročných trikov, ako si prácu zlepšiť a spríjemniť. Prvým základom je stanovenie si priorít. Čo je dnes najdôležitejšie, to je najlepšie spraviť ako prvé. Nepríjemné záležitosti zbytočne neodkladajme, pretože sa k nepríjemným pocitom pridruží aj stres z naliehavého termínového tlaku.

K veľkým zlodejom času patria porady a neplodné rozhovory. Prax ukazuje, že čo sa nevyrieši za polhodinu, za dlhší čas sa nevyrieši. Dlhé porady sú často plné dlhých monológov, neplodných diskusií, teoretizujúcich odbočení alebo bezradných prizeraní sa nediskutujúcich.

Telefón je užitočný pomocník a mobilný telefón okrem svojej užitočnosti je súčasťou imidžu, ktorý je „in“ . Pre niektorých je barličkou podporujúcou upevňovanie vlastnej dôležitosti. Ak zvoní telefón, evokuje v nás pocit naliehavosti vec urýchlene vybaviť, hneď reagovať, mobilný telefón zasa nevyhnutnosť byť vždy k dispozícii.

Zlatá je hodina práce bez zvonenia telefónov a vyrušovania. Zapisujme si, robme poznámky, zaznamenávajme si. Nespoliehajte sa na vlastnú pamäť, ktorá často zlyháva v tej najnevhodnejšej chvíli. Úplne nakoniec trochu čierneho humoru. Každý chce byť dôležitý a cítiť sa nenahraditeľný, no ako hovorí klasik: cintoríny sú plné nenahraditeľných... Tak sa spamätajme...