Aké školy bez výskumu?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Hoci sú vysoké školy deklarované ako centrá vedeckej, výskumnej, tvorivej činnosti, vo financovaní sa to zatiaľ neprejavuje. Práve naopak. Rozpočet „prisudzuje“ vedeckovýskumnej činnosti asi 10 percent, ale podľa názoru odborníkov by to malo byť 30 až 40 percent. Samozrejme, že vysoké školy sa snažia získať peniaze aj z iných zdrojov, najmä z účelového financovania a prípadnej spolupráce s priemyslom. Školstvo má rozpočet mínusový a to, čo sa získa z grantov a ďalších aktivít, je stále nepostačujúce. Veľa si vysoké školy sľubujú od toho, že musíme plniť podmienky na vstup do EÚ aj v oblasti vedy a výskumu. A tak by sa v budúcich rokoch mala suma zvýšiť na 0,7 percenta hrubého domáceho produktu. Pripravujú sa aj nové zásady vednej politiky a s nimi súvisí aj predstava, ako vôbec veda a výskum budú financované. Treba dať jasnú odpoveď predovšetkým na financovanie tzv. nešpecifikovaného výskumu, ktorý by mal byť typický práve pre vysoké školy. Je to výskum spojený s pedagogickou činnosťou, s výučbovým procesom a s prípravami ďalších programov. Úzke prepojenie výskumnej činnosti s činnosťou vzdelávacou je nevyhnutné, pretože škola nemôže učiť, pokiaľ sa sama nepodieľa na rozvoji odboru, ktorý prednáša.

Ďalším problémom je vybavenie laboratórií. To, čo je v laboratóriách moderné, sú väčšinou prístroje kúpené z grantov. Vlastné investičné prostriedky, ktoré školy dostávajú, sú obmedzené a zvyčajne idú na údržbu budov a prevádzku. Iba malú sumu možno použiť na nákup nových prístrojov. Vysoké školy zápasia aj s vekovým priemerom vedeckých pracovníkov. Ten stále rastie, dnes sa podľa niektorých údajov pohybuje v rozpätí 55 - 60 rokov. Nebezpečný je úbytok mladých ľudí, ktorých vedecké pracoviská vysokých škôl najviac potrebujú. Stimuláciou môže byť kvalitné prístrojové vybavenie a práca, ktorá ho baví, musia byť však aj primerane zaplatení, aby uživili rodinu a nestáli na hranici životného minima. Inak idú robiť niekde dílera a ich kvalifikáciu a to, čo vedia, strácame. Snahou technických vysokých škôl je vychovať univerzálneho človeka, inžiniera, ktorý nie je iba úzkym špecialistom, ale je schopný prispôsobiť sa prostrediu, dokáže sa niekoľkokrát rekvalifikovať. Aj firmy a podniky si však musia uvedomiť, že pokiaľ nebudú mať schopných mladých ľudí, nebudú môcť pokračovať a stratia konkurencieschopnosť a perspektívy.